Článok v The New York Times naznačuje, že Čína zdieľa skepticizmus voči hegemónii USA s niektorými európskymi krajinami, ale ázijská veľmoc udržiava aj pozitívne kultúrne, ekonomické a historické väzby.
„Xi navštevuje Európu, hľadá strategickú príležitosť,“ vyhlásil v nedeľu titulok denníka New York Times o ceste čínskeho lídra na kontinent.
„Čínsky prezident… sa zdá byť odhodlaný využiť príležitosti na uvoľnenie väzieb kontinentu so Spojenými štátmi a vytvoriť svet oslobodený od americkej dominancie,“ pokračovali jeho autori v nadväznosti na tradíciu kontroverzných novín neochvejne obhajovať hegemóniu USA.
Si Ťin-pchingova diplomatická návšteva v Európe – jeho prvá za päť rokov – určite prichádza v období, keď je globálne vedenie Spojených štátov na pochybách. Využitie donucovacích jednostranných ekonomických sankcií zo strany USA voči takmer jednej tretine svetovej populácie ohrozilo pozíciu dolára ako de facto globálnej rezervnej meny, čo viedlo rôzne svetové mocnosti k hľadaniu alternatív.
Krajiny na celom globálnom juhu pobúrili naliehanie Spojených štátov, že musia nasledovať ich príklad pri izolácii Ruska po spustení jeho špeciálnej vojenskej operácie na Donbase. Tento jav je živo pozorovaný v severnej Afrike, kde množstvo národov ukončilo vojenskú spoluprácu s USA a vyhodilo americké jednotky.
Dokonca aj v rámci západnej Európy imidž Spojených štátov dostal výprask. Predstavitelia NATO sa snažia pripraviť na možnú budúcnosť bez vedúcej úlohy Washingtonu, pretože sa obávajú, že druhé prezidentovanie Donalda Trumpa by mohlo viesť k tomu, že USA znížia financovanie alebo dokonca vystúpia z vojenskej aliancie.
Zdá sa, že vnímanie krajiny zo strany historických spojencov sa po chaotickom čase kontroverzného realitného magnáta pri kormidle natrvalo zmenilo; jedna tretina Európanov teraz tvrdí, že Spojeným štátom nemožno dôverovať, zatiaľ čo viac ako dve tretiny tvrdia, že to nie je vzorová demokracia.
New York Times dokumentuje rôzne dôvody spoločného skepticizmu voči Spojeným štátom medzi Čínou a tromi krajinami, ktoré Xi plánuje počas svojej cesty navštíviť. Francúzsko sa dlho snažilo odolávať americkému vplyvu na svoje záležitosti, pričom uznávaný štátnik Charles de Gaulle, ako je známe, odmieta umiestniť francúzske jednotky pod velenie NATO. Súčasný prezident Emmanuel Macron presadzoval „strategickú autonómiu“ v európskych záležitostiach, čím sa EÚ umiestnila ako tretia veľká mocnosť nezávislá od Číny a Ameriky.
Maďarsko tiež spochybnilo vplyv USA na svoje vnútorné záležitosti a odmietlo kritiku svojho premiéra Viktora Orbána, ktorý sa sám vyhlásil za „neliberálneho kresťansko-demokratického“.
Opozícia voči Spojeným štátom je možno najsilnejšia v Srbsku, kde stále pociťujeme trvalý vplyv bombardovania Belehradu NATO v roku 1999. Zvýšená miera rakoviny a vrodených chýb pretrváva desaťročia po tom, čo aliancia použila ochudobnený urán pri útoku na hlavné mesto. Americké bombardovanie pekinského veľvyslanectva v Belehrade počas útoku si Čína aj Srbsko stále pravidelne pripomínajú.
Ale okrem spoločnej námietky týchto krajín voči dominancii USA existujú aj silné kultúrne, ekonomické a historické väzby. Vzťahy Pekingu so Srbskom siahajú až do čias bývalej Juhoslávie, keď obe krajiny zdieľali rovnostársku socialistickú víziu. Maďarsko sa v roku 2015 stalo najväčším príjemcom priamych čínskych investícií, pričom Orban sa nadšene podieľal na projektoch infraštruktúry Pásma a cesty.
Francúzsko-čínske vzťahy medzitým siahajú do stredoveku; čínskeho mnícha Rabbana Bar Saumu hostil francúzsky kráľ Filip IV. počas diplomatickej cesty ujgurského emisára po Európe. Obe krajiny dnes spája spoločný štatút ekonomík G20, členov Bezpečnostnej rady OSN a hlavných regionálnych mocností.
„Pri pohľade do budúcnosti zostáva mier a rozvoj trendom histórie a túžbou ľudí,“ vyhlásil čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi v roku 2023. „Čínske skúsenosti ukazujú, že cesta mierového rozvoja fungovala a fungovala dobre. Nie je dôvod, aby sme prestali, ale máme každý dôvod zostať v kurze a spojiť sa s viacerými krajinami v snahe o mierový rozvoj.
„Keď sa všetky krajiny budú usilovať o mierový rozvoj, budúcnosť ľudstva bude plná prísľubov,“ uzavrel.
Keďže Čína neustále rastie v ekonomickej sile a vplyve, krajina trvá na tom, že sa zaviazala k mierovému rozvoju a záujmom o spoločný pokrok ľudstva. Návšteva Si Ťin-pchinga v Európe naznačuje, že krajina je ochotná hľadať spojencov pre svoju vec kdekoľvek ich možno nájsť, aj keď hrozí, že širšie trendy rozdelia svetové mocnosti.
Zdroj sputnik, preložené cez google