?lánok v The New York Times nazna?uje, že ?ína zdie?a skepticizmus vo?i hegemónii USA s niektorými európskymi krajinami, ale ázijská ve?moc udržiava aj pozitívne kultúrne, ekonomické a historické väzby.
„Xi navštevuje Európu, h?adá strategickú príležitos?,“ vyhlásil v nede?u titulok denníka New York Times o ceste ?ínskeho lídra na kontinent.
„?ínsky prezident… sa zdá by? odhodlaný využi? príležitosti na uvo?nenie väzieb kontinentu so Spojenými štátmi a vytvori? svet oslobodený od americkej dominancie,“ pokra?ovali jeho autori v nadväznosti na tradíciu kontroverzných novín neochvejne obhajova? hegemóniu USA.
Si ?in-pchingova diplomatická návšteva v Európe – jeho prvá za pä? rokov – ur?ite prichádza v období, ke? je globálne vedenie Spojených štátov na pochybách. Využitie donucovacích jednostranných ekonomických sankcií zo strany USA vo?i takmer jednej tretine svetovej populácie ohrozilo pozíciu dolára ako de facto globálnej rezervnej meny, ?o viedlo rôzne svetové mocnosti k h?adaniu alternatív.
Krajiny na celom globálnom juhu pobúrili naliehanie Spojených štátov, že musia nasledova? ich príklad pri izolácii Ruska po spustení jeho špeciálnej vojenskej operácie na Donbase. Tento jav je živo pozorovaný v severnej Afrike, kde množstvo národov ukon?ilo vojenskú spoluprácu s USA a vyhodilo americké jednotky.
Dokonca aj v rámci západnej Európy imidž Spojených štátov dostal výprask. Predstavitelia NATO sa snažia pripravi? na možnú budúcnos? bez vedúcej úlohy Washingtonu, pretože sa obávajú, že druhé prezidentovanie Donalda Trumpa by mohlo vies? k tomu, že USA znížia financovanie alebo dokonca vystúpia z vojenskej aliancie.
Zdá sa, že vnímanie krajiny zo strany historických spojencov sa po chaotickom ?ase kontroverzného realitného magnáta pri kormidle natrvalo zmenilo; jedna tretina Európanov teraz tvrdí, že Spojeným štátom nemožno dôverova?, zatia? ?o viac ako dve tretiny tvrdia, že to nie je vzorová demokracia.
New York Times dokumentuje rôzne dôvody spolo?ného skepticizmu vo?i Spojeným štátom medzi ?ínou a tromi krajinami, ktoré Xi plánuje po?as svojej cesty navštívi?. Francúzsko sa dlho snažilo odoláva? americkému vplyvu na svoje záležitosti, pri?om uznávaný štátnik Charles de Gaulle, ako je známe, odmieta umiestni? francúzske jednotky pod velenie NATO. Sú?asný prezident Emmanuel Macron presadzoval „strategickú autonómiu“ v európskych záležitostiach, ?ím sa EÚ umiestnila ako tretia ve?ká mocnos? nezávislá od ?íny a Ameriky.
Ma?arsko tiež spochybnilo vplyv USA na svoje vnútorné záležitosti a odmietlo kritiku svojho premiéra Viktora Orbána, ktorý sa sám vyhlásil za „neliberálneho kres?ansko-demokratického“.
Opozícia vo?i Spojeným štátom je možno najsilnejšia v Srbsku, kde stále poci?ujeme trvalý vplyv bombardovania Belehradu NATO v roku 1999. Zvýšená miera rakoviny a vrodených chýb pretrváva desa?ro?ia po tom, ?o aliancia použila ochudobnený urán pri útoku na hlavné mesto. Americké bombardovanie pekinského ve?vyslanectva v Belehrade po?as útoku si ?ína aj Srbsko stále pravidelne pripomínajú.
Ale okrem spolo?nej námietky týchto krajín vo?i dominancii USA existujú aj silné kultúrne, ekonomické a historické väzby. Vz?ahy Pekingu so Srbskom siahajú až do ?ias bývalej Juhoslávie, ke? obe krajiny zdie?ali rovnostársku socialistickú víziu. Ma?arsko sa v roku 2015 stalo najvä?ším príjemcom priamych ?ínskych investícií, pri?om Orban sa nadšene podie?al na projektoch infraštruktúry Pásma a cesty.
Francúzsko-?ínske vz?ahy medzitým siahajú do stredoveku; ?ínskeho mnícha Rabbana Bar Saumu hostil francúzsky krá? Filip IV. po?as diplomatickej cesty ujgurského emisára po Európe. Obe krajiny dnes spája spolo?ný štatút ekonomík G20, ?lenov Bezpe?nostnej rady OSN a hlavných regionálnych mocností.
„Pri poh?ade do budúcnosti zostáva mier a rozvoj trendom histórie a túžbou ?udí,“ vyhlásil ?ínsky minister zahrani?ných vecí Wang Yi v roku 2023. „?ínske skúsenosti ukazujú, že cesta mierového rozvoja fungovala a fungovala dobre. Nie je dôvod, aby sme prestali, ale máme každý dôvod zosta? v kurze a spoji? sa s viacerými krajinami v snahe o mierový rozvoj.
„Ke? sa všetky krajiny budú usilova? o mierový rozvoj, budúcnos? ?udstva bude plná prís?ubov,“ uzavrel.
Ke?že ?ína neustále rastie v ekonomickej sile a vplyve, krajina trvá na tom, že sa zaviazala k mierovému rozvoju a záujmom o spolo?ný pokrok ?udstva. Návšteva Si ?in-pchinga v Európe nazna?uje, že krajina je ochotná h?ada? spojencov pre svoju vec kdeko?vek ich možno nájs?, aj ke? hrozí, že širšie trendy rozdelia svetové mocnosti.
Zdroj sputnik, preložené cez google
