Najnovší objav ?ínskych vedcov má podobu optického disku z nového druhu materiálu, ktorým je farbivom dotovaný fotorezistor s emisnými luminogénmi spúš?anými agregáciou (dye-doped photoresist with aggregation-induced emission luminogens – AIE-DDPR) s vysokou plošnou hustotou, ktorý umož?uje zapisova? viac údajov ako na rovnakú plochu pevných diskov (HDD).
Vyššiu plošnú hustotu zápisu údajov dosiahli zápisom na úrovni molekúl. Umož?ujú to dve chemikálie – izopropyltioxantón (ITX) a dipentaerytritol pentaakrylát (DTPA). ITX je fotoiniciátor, látka reagujúca na vystavenie svetlu napríklad z laseru. DTPA je monomér (malá molekula) s vysokou fotosenzitivitou reagujúca na svetlo.
Technológia využíva tiež vysoko presné femtosekundové lasery, ktoré spolu s ?alšími technologickými inováciami umož?ujú dosia? najvyššiu hustotu zápisu. Názov tohto druhu laserov je odvodený od d?žky emitovaných impulzov trvajúcich približne jednu femtosekundu – jednu miliardtinu z milióntiny jednej sekundy. Femtosekundové lasery slúžia však aj v iných oblastiach, lekári ich využívajú napríklad na odstra?ovanie šedého zákalu.
Vedci na navýšenie kapacity využili tiež zápis údajov na obe strany disku a vo viacerých vrstvách s hrúbkou iba jedného mikrometra (jednej tisíciny milimetra). Tím vedcov v?aka tomu na jeden disk zapísal 100 vrstiev údajov, ?ím dosiahol kapacitu až 125 terabajtov (TB).
Na efektívne využitie tejto technológie je však potrebné zvýši? prenosové rýchlosti údajov a zníži? jej energetickú náro?nos?.
Optické disky, ako sú CD, DVD ?i Blue-ray, si v minulosti získali popularitu pre nízku cenu a trvácnos? zapísaných údajov. Štandardné CD má kapacitu približne 700 megabajtov (MB) alebo 0,7 gigabajtu (GB), DVD pojme približne 4,7 GB údajov a Blue-ray disk až 25 GB.
Ešte vä?šiu kapacitu majú elektronické záznamové médiá – flashové disky ozna?ované aj ako USB k?ú?e. V sú?asnosti sa ich kapacita bežne pohybuje na úrovni 128 – 256 GB, sú však dostupné aj USB k?ú?e s kapacitou jedného TB.
Najvä?šiu kapacitu ponúkajú pevné disky (HDD), kapacita bežne dostupných komer?ných modelov dosahuje 16 TB, hoci sú dostupné aj HDD pre servery s vyššou kapacitou.
USB k?ú?e a HDD okrem mnohonásobne vyššej kapacity ponúkajú aj možnos? prakticky donekone?na zapisova? a vymazáva? údaje. Na vä?šinu optických diskov možno údaje zaznamena? iba raz.
Objav by mohol revolu?ne zmeni? ukladanie údajov, pretože by podporil ?alšiu miniaturizáciu pamä?ových médií.
Je tiež potrebné upozorni? na rozdiel medzi dvomi ?asto zamie?anými jednotkami používanými nielen v kontexte kapacity a ukladania údajov, ale aj pri prenosových rýchlostiach (napríklad internetového pripojenia). Sú nimi bit a bajt (pôvodne „byte“).
Bit (zna?ka b) je základná jednotka informácie a nadobúda podobu jednej z dvoch logických hodnôt (napr. pravda/nepravda, jednotka/nula, zapnutý/vypnutý).
Bajt (zna?ka B) je zoskupením viacerých bitov, v sú?asnosti v drvivej vä?šine prípadov zodpovedá ôsmim bitom (1 B = 8 b).
Kapacita pamä?ových médií sa bežne udáva v bajtoch uvedených v kombinácii s niektorou predponou sústavy SI (1 megabajt = 1.000.000 bajtov). Vyhlásenie ?ínskych vedcov, že sa im podarilo dosiahnu? disk s kapacitou jedného petabitu (1 Pb), je teda pravdivé, hoci v bežne používaných jednotkách kapacita nového disku dosahuje „iba“ 125 TB, teda 0,125 petabajtu (PB).
Zdroj feed teraz.sk
