Čínska stratégia USA v tieni toxickej politickej atmosféry uprostred blížiacich sa volieb

Stojí za zmienku, že to nie je prvýkrát, čo americký prezident šíri fámu o ekonomickom kolapse Číny. V auguste 2023 na politickej zbierke finančných prostriedkov Biden označil Čínu, druhú najväčšiu ekonomiku sveta, za „časovanú bombu“.

Vysoký americký politik je tak posadnutý opakovaným „útočením“ na čínsku ekonomiku, no nebojí sa, že jeho tvrdenia sa v budúcnosti ukážu ako nepodložené?

Nemáme ochotu diskutovať o vyhliadkach čínskej ekonomiky s Bidenom, pretože jeho „tvrdenia“ sa už stali dramatickým jazykom odtrhnutým od reality. Aká politická javisková atmosféra by teda viedla k takýmto vyhláseniam?

Po prvé, ide o bežnú politickú taktiku známu ako „iné“ alebo „negatívne porovnávanie“, pri ktorej sa lídri a vrcholoví politici snažia, aby ich vlastná krajina vyzerala dobre tým, že kritizujú alebo bagatelizujú úspechy inej krajiny.

„Stála kampaň“ sa vzťahuje na systém prezidentských volieb v USA, kde sa kandidáti musia zapájať do kampaní vo dne iv noci, aby upútali pozornosť voličov. Po zvolení pokračujú v podobných aktivitách počas svojho volebného obdobia, aby si udržali podporu aj na ďalšie obdobie.

V rámci tohto mechanizmu sa politici často uchyľujú k senzačnej rétorike, dokonca skresľujú fakty a vymýšľajú fámy, zatiaľ čo racionálne a pragmatické politické diskusie sú marginalizované. Politici počas kampaní dávajú extravagantné sľuby, ktoré sa po zvolení len ťažko plnia. Tento trik „preklápania“ je v amerických voľbách bežný.

Po druhé, nedávne zmeny v americkom politickom prostredí ženú týchto vodcov do bažín populizmu. Uchyľujú sa k ráznej politickej rétorike, no ich vrúcne slová často zaváňajú nevraživosťou, čo podnecuje zvýšené nezhody medzi verejnosťou.

Po tretie, americké voľby ešte viac zintenzívnili toto nezodpovedné šoumenstvo. Keďže Čína je hlavným strategickým rivalom USA, prirodzene sa stáva terčom útokov politikov.

Stále zisťujeme, či sa zmenil americký volebný systém, kandidáti alebo politické štýly oboch strán. Našou obavou je, že ak takéto prudké útoky na čínsku ekonomiku prinútia ľudí veriť, že ekonomike USA sa darí, môže takýto politický systém vyprodukovať lídra schopného viesť svetovú ekonomiku č.

Slová prezidenta Bidena nám pripomínajú inú osobu – Gordona G. Changa, známeho ako jedného z „patriarchov teórie „zrútenia Číny“.

Tí, ktorí sledujú vzťahy medzi Čínou a USA, pána Changa poznajú. Dlhé roky pevne veril, že čínska ekonomika skolabuje a tiež sa zasadzoval za jej kolaps. Ako však čas plynul, čínska ekonomika sa nielenže nerozpadla, ale aj napriek výzvam silnela a rok čo rok prinášala pôsobivé správy.

Changovi prívrženci sa postupne rozišli a jeho kedysi pútavé tvrdenia zapadli prachom dejín.

Prezidentské voľby mali byť slávnostnou udalosťou určujúcou budúcnosť USA. Zvrhlo sa to však na predstavenie „predávania hadieho oleja“. Kandidáti robia veľkolepé sľuby a nezodpovedné tvrdenia, snažia sa oklamať voličov a získať ich podporu.

Keď sa voľby zintenzívnia, prezident Biden bude aj naďalej hovoriť úžasné veci o Číne, hlavnom konkurentovi svojej krajiny. Bidenove útoky na čínsku ekonomiku odhaľujú kľúčový problém súčasných čínsko-amerických vzťahov: americkým politikom chýba správne pochopenie vzťahu a úprimnosť pri riešení existujúcich problémov medzi oboma krajinami. Ide im len o hlasy a tomuto účelu musí slúžiť celá politika.

Musíme si položiť otázku, či stratégia USA voči Číne, pestovaná v takomto politickom prostredí, môže byť udržateľná. Ak vrcholní politici USA nedokážu autentickejšie a komplexnejšie rozpoznať vývoj Číny a namiesto toho sa rozhodnú urobiť poburujúce vyhlásenia, čím sa voľby premenia na výstavu psov a poníkov, potom môže byť táto stratégia rovnako nepodstatná ako tieň.

Tento článok pôvodne publikoval Global Times.