Jadrová energia môže poskytnú? ve?ký a spo?ahlivý zdroj nízkouhlíkovej energie, ktorá pomôže zníži? emisie skleníkových plynov a bojova? proti klimatickým zmenám. Návrh by tiež mohol pomôc? ?íne zníži? jej závislos? od uhlia.
?ínska univerzita Tsinghua odhalila prvú jadrovú elektráre? na svete, ktorá je odolná proti zrúteniu, uvádza sa v správe z r. The Independent.
Konštrukcia predstavuje významný krok vpred pre jadrovú bezpe?nos? a mohla by zabráni? katastrofám spôsobeným extrémnym teplom vznikajúcim pri štiepení jadra. Pri nesprávnom riadení môže prehriatie spôsobi? výbuch a uvo?nenie nebezpe?ného žiarenia.
?ínsky závod využíva inovatívny dizajn s názvom a „kamienkový reaktor“ aby sa znížilo riziko roztopenia. Staršie konštrukcie reaktorov, ako sú tlakovodné reaktory (PWR), vyžadujú aktívny zásah na odstavenie v prípade núdze, zatia? ?o ich bezpe?nostné systémy vyžadujú vonkajší zdroj energie na prevádzku ?erpadiel, ktoré cirkulujú chladiace kvapaliny.
Ale kamienkové reaktory sú jedine?né, pretože ich palivové ty?e nie sú chladené cirkulujúcou vodou. Namiesto toho je reaktor v podstate ve?ká beztlaková násypka naplnená sférickými kamienkami vyrobenými z vrstiev obohateného uránového paliva, uhlíka, ktorý pôsobí ako moderátor, a povlaku karbidu kremíka.
Tieto gule ve?kosti biliardovej gule dodáva nemecká spolo?nos? SGL Group a sú ve?mi odolné vo?i teplu. Chladivom je plyn hélium, ktorý je chemicky neutrálny a zostane plynný pri akejko?vek teplote.
Pod?a iného správa kamienky sú schopné odola? teplotám „do 1 600 °C (3 000 °F)“. Teplo kamienkov spôsobuje, že hélium prirodzene cirkuluje, ke? sú ?erpadlá vypnuté. Kvôli vysokému pomeru povrchu k objemu kamienkov tepelné straty prevyšujú tvorbu tepla.
Dizajn kamienkového lôžka chladeného héliom je pasívne bezpe?ný a odolný vo?i roztaveniu: S hustotou výkonu 1/20 PWR (4-10 MW/m^3 vs 100), materiálmi kvalifikovanými nad 1600 C a schopnos?ou pasívne chladi? konvekciou a odoláva? strate aktívneho chladenia. pic.twitter.com/A85jHHjwzS
— Jordan Taylor (@Jordan_W_Taylor) 17. mája 2024
?ínski vedci testovali reaktory tak, že ich pripojili k parnej turbíne s výkonom 210 MWe, ktorá zmier?ovala jadrové reakcie a udržiavala bezpe?né teploty, pri?om jadro sa odstavilo v priebehu nieko?kých minút a reakcia aj teplota sa stabilizovali približne za 35 hodín.
11. marca 2011 Japonsko zažilo ve?ké východojaponské zemetrasenie, po ktorom nasledovala silná vlna cunami, ktorá vyústila do vážnej jadrovej havárie v jadrovej elektrárni Fukušima Daiichi. Tri zo šiestich reaktorov v elektrárni utrpeli vážne poškodenie aktívnej zóny a uvo?nili vodík a rádioaktívne materiály.
Projekt elektrárne zo 70. rokov mal by? vyradený z prevádzky predtým, ako cunami vyradila záložné dieselové generátory, ?o spôsobilo roztavenie. Sutiny a úlomky zabránili pohotovostným posádkam dosta? sa do elektrárne v?as, aby zabránili výbuchu.
