V správe Greenpeace pre východnú Áziu, ktorá vychádza z oficiálnych údajov o schvaľovaní projektov, sa takisto uvádza, že kombinovaná veterná a solárna kapacita Číny vo výške 11,8 terawattu (TW) v prvom polroku prvýkrát prekročila kapacitu uhlia (11,7 TW) a tvorila 84,2 % všetkých nových kapacít pripojených do siete. Čína zároveň uviedla do prevádzky 14 uhoľných elektrární s celkovou kapacitou výroby elektrickej energie 10,3 gigawattu (GW), čo je o 79,3 % menej ako v prvom polroku 2023, uvádza sa ďalej v správe.
Expanzia veternej a solárnej energie bola silná a výstavba uhoľných elektrární sa spomalila, nie je však jasné, čo to znamená z pohľadu využívania fosílnych palív s vysokou uhlíkovou náročnosťou, uviedol vedúci projektov Greenpeace pre región východnej Ázie.
„Spomaľujú čínske provincie schvaľovanie uhoľných projektov, pretože už schválili tak veľa uhoľných projektov počas tohto päťročného plánu? Alebo sú to posledné záchvevy uhoľnej energie v rámci energetickej transformácie, v ktorej sa uhlie stáva čoraz menej praktickým?“ položil si otázku zástupca environmentálnej organizácie a dodal, že odpoveď „ukáže len čas“.
Výstavbu nových uhoľných elektrární Čína odôvodňuje záujmom o udržanie stability siete a zabezpečenie dodávok energie v obdobiach špičkového dopytu, ako napríklad počas rekordných horúčav, ktoré v júli zasiahli veľkú časť krajiny.
Zdroj feed teraz.sk
