Exportný motor ?ínskej ekonomiky sa po?as piatich mesiacov vysokých amerických ciel nezastavil. Po obmedzení prístupu na trh v USA dosiahol vývoz do Indie v auguste historické maximum, dodávky do Afriky sú na ceste k ro?nému rekordu a predaj do juhovýchodnej Ázie prekonal vrchol z obdobia pandémie.
Tento plošný nárast vyvoláva obavy v zahrani?í. Vlády zvažujú potenciálne škody na domácom priemysle oproti riziku znepriatelenia si Pekingu, najvä?šieho obchodného partnera pre viac ako polovicu planéty. Zasiahlo iba Mexiko, ktoré zaviedlo clá až do výšky 50 % na ?ínske výrobky vrátane automobilov, autodielov a ocele. Ostatné krajiny sú pod ?oraz vä?ším tlakom, aby konali.
Indické úrady dostali v uplynulých týžd?och 50 žiadostí o prešetrenie dumpingu na tovar zo zahrani?ia, vrátane ?íny a Vietnamu. Indonézia s?úbila, že bude monitorova? záplavu tovaru po tom, ?o virálne videá ?ínskych predajcov propagujúcich tovar za extrémne nízke ceny vyvolali pobúrenie.
Šance na zmysluplnejšie kroky sú však obmedzené. Krajiny, ktoré rokujú o clách s USA, sa zdajú by? neochotné vies? ?alšiu obchodnú vojnu s druhou najvä?šou ekonomikou sveta. „Tlmená reakcia je pravdepodobne ovplyvnená prebiehajúcimi obchodnými rokovaniami s USA,“ uviedol Christopher Beddor zo spolo?nosti Gavekal Dragonomics. „Niektoré krajiny nechcú by? vnímané ako prispievatelia k rozpadu globálneho obchodného systému. Niektoré možno zadržiavajú clá vo?i ?íne, aby ich mohli ponúknu? ako ústupky USA po?as vlastných obchodných rokovaní,“ dodal.
Peking využíva diplomaciu aj ekonomické hrozby, aby zabránil krajinám v priamych odvetných opatreniach. Za?iatkom tohto mesiaca ?ínsky prezident Si ?in-pching vyzval krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, ?ína a Juhoafrická republika, ku ktorým sa pridali Egypt, Etiópia, Indonézia, Irán, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia), aby vytvorili jednotný hlas proti protekcionizmu. Ministerstvo obchodu v Pekingu medzitým varovalo Mexiko, aby si „dvakrát rozmyslelo“, než za?ne kona?, ke?že jeho kroky budú ma? následky.
K rizikám prispieva aj Donald Trump, ktorý tla?í na krajiny NATO, aby zaviedli clá až do výšky 100 % na ?ínu za jej podporu Ruska. Ak zláka ?alšie krajiny, aby sa spojili proti ?íne, s?aží to riešenie vnútorných problémov Pekingu, ako je prepad trhu s nehnute?nos?ami a starnúca populácia.
Zatia? ?o ?ínski vývozcovia vzdorujú nepriaznivým podmienkam, prudko rastúci obchod ich nerobí bohatšími. Ani nepomáha rieši? domáce problémy. Zisky priemyselných firiem klesli za prvých sedem mesiacov roka o 1,7 %, ke?že znížili ceny, aby mohli predáva? viac v zahrani?í.
Rast exportu by mohol podkopa? aj snahy Pekingu o vyváženie svojej ekonomiky smerom k stimulácii domácej spotreby. Prezidentovi Si ?in-pchingovi to však zatia? hrá do karát. Môže ukáza? USA, že ?ína nepotrebuje amerického spotrebite?a, ?o posil?uje jeho pozíciu pred stretnutím s Trumpom na samite v Južnej Kórei. Najvä?šie svetové ekonomiky stále rokujú o možnej obchodnej dohode, pri?om 90-d?ová pauza na zníženie vzájomných ciel o 115 % vyprší za?iatkom novembra.
Zdroj feed teraz.sk
