„Poradné stanovisko odráža dlhodobé pozície a návrhy veľkej väčšiny rozvojových krajín vrátane Číny a má pozitívny význam pre udržanie a podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti klímy,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun.
MSD v stredu vo viac než 500-stranovom stanovisku, ktorého vypracovaním ho v roku 2023 poverila OSN, konštatuje, že zmena klímy predstavuje naliehavú a existenčnú hrozbu so závažnými a ďalekosiahlymi dôsledkami pre prírodné ekosystémy aj pre ľudstvo. Súd zároveň jednoznačne potvrdil, že emisie skleníkových plynov sú spôsobené ľudskou činnosťou a nie sú územne ohraničené.
„Ak štát neprijme primerané opatrenia na ochranu klimatického systému…, môže ísť o medzinárodne protiprávny čin,“ citoval z rozhodnutia predseda súdu, japonský sudca Judži Iwasawa. Poškodené krajiny by v takom prípade podľa súdu mohli mať nárok na náhradu škody, ktorú utrpeli v dôsledku globálneho otepľovania. Záviselo by to však od jednotlivých prípadov, kde by sa preukázala priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym činom a ujmou.
MSD ďalej rozhodol, že klímu treba chrániť pre súčasné a budúce generácie a že nepriaznivý vplyv otepľovania planéty môže významne narušiť uplatňovanie niektorých ľudských práv vrátane práva na život.
Poradné stanoviská MSD nie sú pre štáty záväzné. Kritici preto tvrdia, že krajiny považované za najväčších znečisťovateľov budú môcť najnovší verdikt súdu jednoducho ignorovať. Iní pozorovatelia však poukazujú na morálny a právny vplyv, ktorý má MSD. Aktivisti podľa agentúry Reuters očakávajú, že napriek poradnému charakteru bude rozhodnutie prelomové.
Čína je najväčším producentom skleníkových plynov a súčasne veľmocou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, do roku 2060 chce dosiahnuť čisté nulové emisie. Napriek nárastu obnoviteľných zdrojov v krajine naďalej dominuje spotreba uhlia. Prezident Si Ťin-pching ešte v apríli prisľúbil, že úsilie Pekingu v boji proti klimatickým zmenám sa nespomalí.
Zdroj feed teraz.sk
