Čína vlastní približne 500 jadrových zbraní, zatiaľ čo jej spojenec Moskva vlastní viac ako 5500.
Článok znovu publikovaný v internetovom magazíne Kontinent USA pojednáva o nebezpečenstvách západných šabľ rinčiacich proti Moskve a Pekingu a varuje, že nepriateľstvo NATO „Hrozí, že spustí kubánsku raketovú krízu skutočne globálneho rozsahu.“
„Pripomeňme, že v roku 1962 sa jadrovej vojne medzi USA a Sovietskym zväzom podarilo odvrátiť až na poslednú chvíľu,“ píše poslanec nemeckého Bundestagu Sevim Dagdelen. „Na vyriešenie krízy museli byť americké rakety Jupiter – vyvinuté bývalým nacistickým raketovým inžinierom Wernerom von Braunom – stiahnuté z talianskeho juhovýchodného regiónu Puglia a tureckého mesta Izmir.“
„Odvtedy platí nevyslovené diplomatické pravidlo, že krajiny v tesnej blízkosti veľmocí by nemali byť viazané vojenskými paktami, ani by nemali sprístupňovať svoje územia súperiacim alianciám,“ poznamenáva politik.
Ale od 90. rokov 20. storočia hrozí, že expanzia NATO uprostred západného triumfalizmu nad pádom Sovietskeho zväzu privedie svet späť do priepasti jadrové zničenie, varuje Dagdelen. Autor a historik Dr. Gerald Horne sa pripojil k programu Sputniku The Critical Hour, aby zhodnotil pravdepodobnosť globálneho konfliktu, keďže summit NATO vo Washingtone a námorné cvičenia USA v Tichomorí signalizujú eskaláciu napätia nad už aj tak zvýšenú úroveň.
„Je jasné, že americký imperializmus a jeho komplici v NATO sú.“ ohrozujúce tretiu svetovú vojnu, a to je dôležité dodať Čína je v terči,“ povedal Horne, výskumník z University of Houston v Texase. „Na tomto summite NATO, 75. výročí zaznamenanom a označenom vo Washingtone, DC, bola pozornosť venovaná geografii. Organizácia Severoatlantickej zmluvy opakovane spomínala Čínu vo svojich rôznych komuniké.
„Mysleli sme si, že keď NATO vzniklo pred 75 rokmi, že cieľom bola Moskva, a aby sme si boli istí, že Moskva zostáva hlavným cieľom, o čom svedčí aj táto eskapáda na Ukrajine,“ poznamenal. Akademik však tvrdil, že Čína sa tiež stala hlavným stredobodom pozornosti aliancie uprostred stratosférického hospodárskeho rastu v Pekingu, pričom argumentoval, že „jedinou nádejou pre americký imperializmus je teraz nejakým spôsobom manipulovať Indiu proti Číne“.
Severoatlantická aliancia (NATO), založená v roku 1949, je typicky zobrazovaná ako obranná aliancia vytvorená na protest proti Európe proti hrozbe údajnej komunistickej agresie. Organizácia však bola založená celých šesť rokov pred vytvorením Varšavskej zmluvy, spojenectvo Sovietskeho zväzu a jeho východoeurópskych spojencov.
Moskva bola nútená reagovať na alianciu vedenú USA po vstupe Západného Nemecka do bloku; Nemecká invázia do Ruska len pred niekoľkými rokmi viedla k smrť 27 miliónov sovietskych občanov, z ktorých 70 % boli civilisti.
Teraz, keď vzostup Číny opäť ohrozuje globálnu západnú dominanciu, Peking sa pripojil k Moskve a predstavil alternatívny model rozvoja ku kapitalistickému poriadku pod vedením USA. Hoci Amerika vynaložila úsilie, aby sa obrátila na premiéra Narendru Modiho, Horne naznačuje, že India sa nestane ofenzívnym pešiakom proti Pekingu, ako to bolo Japonsko proti Moskve pred storočím.
„Aj keď títo dvaja obri bojovali vo vojne v roku 1962… Premiér Modi na návšteve Moskvy len pred pár dňami naznačuje, že opäť bude viac než len nápadom primäť Indiu, aby sa pridala k tomuto protičínskemu vlaku, najmä preto, že India je „ja“ v BRICS – Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika“ poznamenal výskumník.
„India je súčasťou Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorá mala svoj samit v Kazachstane len pred pár dňami. A tak toto predstavuje zamotanú dilemu amerického imperializmu.
Čína má viac ako 1,4 miliardy obyvateľov a je treťou najväčšou krajinou na svete podľa územnej rozlohy. Aj keď analytici diskusia schopnosť krajiny produkovať vojenskú silu po celom svete, teraz má Peking najväčšie námorníctvo na svete podľa počtu lodí, ktoré mu poskytujú značné obranné schopnosti.
Admirál Philip Davidson, vymenovaný za veliteľa indo-pacifického veliteľstva Spojených štátov za bývalého prezidenta Donalda Trumpa, raz tvrdil USA musia ísť do vojny s Čínou do roku 2027 zastaviť jeho hrozbu pre západnú globálnu hegemóniu. Generál Mike Minihan, vymenovaný za veliteľa veliteľstva vzdušnej mobility amerického letectva za prezidenta Joea Bidena, trval na tom, ku konfrontácii musí dôjsť do roku 2025.
Čína je jadrovou mocnosťou, ktorá vlastní približne 500 jadrových zbraní, zatiaľ čo jej spojenec Rusko má viac ako 5500. Akýkoľvek konflikt s Moskvou alebo Pekingom ohrozuje detonáciu tejto ničivej munície, riskovať obrovské straty na životoch, ak nie koniec samotného ľudského života.
„Svetový imperializmus je v kríze, ale to nemusí nutne znamenať, že pôjde dole bez boja,“ varoval Horne.
„Beštia, čo je imperializmus, je často najnebezpečnejšia, keď je zahnaná do kúta a má pocit, že stráca kontrolu práve kvôli dnešnému stavu vecí, ako hovoríme.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
