?ína vlastní približne 500 jadrových zbraní, zatia? ?o jej spojenec Moskva vlastní viac ako 5500.
?lánok znovu publikovaný v internetovom magazíne Kontinent USA pojednáva o nebezpe?enstvách západných šab? rin?iacich proti Moskve a Pekingu a varuje, že nepriate?stvo NATO „Hrozí, že spustí kubánsku raketovú krízu skuto?ne globálneho rozsahu.“
„Pripome?me, že v roku 1962 sa jadrovej vojne medzi USA a Sovietskym zväzom podarilo odvráti? až na poslednú chví?u,“ píše poslanec nemeckého Bundestagu Sevim Dagdelen. „Na vyriešenie krízy museli by? americké rakety Jupiter – vyvinuté bývalým nacistickým raketovým inžinierom Wernerom von Braunom – stiahnuté z talianskeho juhovýchodného regiónu Puglia a tureckého mesta Izmir.“
„Odvtedy platí nevyslovené diplomatické pravidlo, že krajiny v tesnej blízkosti ve?mocí by nemali by? viazané vojenskými paktami, ani by nemali sprístup?ova? svoje územia súperiacim alianciám,“ poznamenáva politik.
Ale od 90. rokov 20. storo?ia hrozí, že expanzia NATO uprostred západného triumfalizmu nad pádom Sovietskeho zväzu privedie svet spä? do priepasti jadrové zni?enie, varuje Dagdelen. Autor a historik Dr. Gerald Horne sa pripojil k programu Sputniku The Critical Hour, aby zhodnotil pravdepodobnos? globálneho konfliktu, ke?že summit NATO vo Washingtone a námorné cvi?enia USA v Tichomorí signalizujú eskaláciu napätia nad už aj tak zvýšenú úrove?.
„Je jasné, že americký imperializmus a jeho komplici v NATO sú.“ ohrozujúce tretiu svetovú vojnu, a to je dôležité doda? ?ína je v ter?i,“ povedal Horne, výskumník z University of Houston v Texase. „Na tomto summite NATO, 75. výro?í zaznamenanom a ozna?enom vo Washingtone, DC, bola pozornos? venovaná geografii. Organizácia Severoatlantickej zmluvy opakovane spomínala ?ínu vo svojich rôznych komuniké.
„Mysleli sme si, že ke? NATO vzniklo pred 75 rokmi, že cie?om bola Moskva, a aby sme si boli istí, že Moskva zostáva hlavným cie?om, o ?om sved?í aj táto eskapáda na Ukrajine,“ poznamenal. Akademik však tvrdil, že ?ína sa tiež stala hlavným stredobodom pozornosti aliancie uprostred stratosférického hospodárskeho rastu v Pekingu, pri?om argumentoval, že „jedinou nádejou pre americký imperializmus je teraz nejakým spôsobom manipulova? Indiu proti ?íne“.
Severoatlantická aliancia (NATO), založená v roku 1949, je typicky zobrazovaná ako obranná aliancia vytvorená na protest proti Európe proti hrozbe údajnej komunistickej agresie. Organizácia však bola založená celých šes? rokov pred vytvorením Varšavskej zmluvy, spojenectvo Sovietskeho zväzu a jeho východoeurópskych spojencov.
Moskva bola nútená reagova? na alianciu vedenú USA po vstupe Západného Nemecka do bloku; Nemecká invázia do Ruska len pred nieko?kými rokmi viedla k smr? 27 miliónov sovietskych ob?anov, z ktorých 70 % boli civilisti.
Teraz, ke? vzostup ?íny opä? ohrozuje globálnu západnú dominanciu, Peking sa pripojil k Moskve a predstavil alternatívny model rozvoja ku kapitalistickému poriadku pod vedením USA. Hoci Amerika vynaložila úsilie, aby sa obrátila na premiéra Narendru Modiho, Horne nazna?uje, že India sa nestane ofenzívnym pešiakom proti Pekingu, ako to bolo Japonsko proti Moskve pred storo?ím.
„Aj ke? títo dvaja obri bojovali vo vojne v roku 1962… Premiér Modi na návšteve Moskvy len pred pár d?ami nazna?uje, že opä? bude viac než len nápadom primä? Indiu, aby sa pridala k tomuto proti?ínskemu vlaku, najmä preto, že India je „ja“ v BRICS – Brazília, Rusko, India, ?ína, Južná Afrika“ poznamenal výskumník.
„India je sú?as?ou Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorá mala svoj samit v Kazachstane len pred pár d?ami. A tak toto predstavuje zamotanú dilemu amerického imperializmu.
?ína má viac ako 1,4 miliardy obyvate?ov a je tre?ou najvä?šou krajinou na svete pod?a územnej rozlohy. Aj ke? analytici diskusia schopnos? krajiny produkova? vojenskú silu po celom svete, teraz má Peking najvä?šie námorníctvo na svete pod?a po?tu lodí, ktoré mu poskytujú zna?né obranné schopnosti.
Admirál Philip Davidson, vymenovaný za velite?a indo-pacifického velite?stva Spojených štátov za bývalého prezidenta Donalda Trumpa, raz tvrdil USA musia ís? do vojny s ?ínou do roku 2027 zastavi? jeho hrozbu pre západnú globálnu hegemóniu. Generál Mike Minihan, vymenovaný za velite?a velite?stva vzdušnej mobility amerického letectva za prezidenta Joea Bidena, trval na tom, ku konfrontácii musí dôjs? do roku 2025.
?ína je jadrovou mocnos?ou, ktorá vlastní približne 500 jadrových zbraní, zatia? ?o jej spojenec Rusko má viac ako 5500. Akýko?vek konflikt s Moskvou alebo Pekingom ohrozuje detonáciu tejto ni?ivej munície, riskova? obrovské straty na životoch, ak nie koniec samotného ?udského života.
„Svetový imperializmus je v kríze, ale to nemusí nutne znamena?, že pôjde dole bez boja,“ varoval Horne.
„Beštia, ?o je imperializmus, je ?asto najnebezpe?nejšia, ke? je zahnaná do kúta a má pocit, že stráca kontrolu práve kvôli dnešnému stavu vecí, ako hovoríme.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
