Čína si dala za cieľ rozvoj priemyslu aj zlepšenie podnikania

Peking 21. júla (TASR) – Čína si vytýčila široké spektrum ekonomických cieľov, od rozvoja vyspelých priemyselných odvetví po zlepšenie podnikateľského prostredia. Vyplýva to z dokumentu, ktorý bol prijatý na záver zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany. Uviedli to v nedeľu čínske médiá. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Šesťdesiatbodový dokument o politických cieľoch nasleduje po zasadaní výboru pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga, ktoré koná raz za päť rokov a tento rok sa uskutočnilo od 15. do 18. júla.

Druhá najväčšia svetová ekonomika čelí dlhotrvajúcej kríze v realitnom sektore, rastúcemu dlhu, nízkej spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvere a napätiu v obchode, keďže svetových lídrov čoraz viac znepokojuje exportná dominancia Číny.

V dokumente sa uvádza, že trhy budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri rozdeľovaní zdrojov. Vláda bude preto pracovať na zlepšení podmienok pre súkromný sektor a zavedie fiškálne, pozemkové a finančné reformy.

Ďalšie politické ciele zahŕňajú podporu dostupného bývania, zlepšenie pracovných príležitostí pre mladých ľudí a životnej úrovne starších ľudí.

Ako väčšina dokumentov tohto druhu, ani tento nespresňuje, ako chcú čínski lídri dosiahnuť svoje ciele. Mnohé z nich si totiž vyžadujú politiku, ktorá je svojou povahou protichodná, ako priznali predstavitelia strany. Peking napríklad nikdy nevysvetlil, ako chce prinútiť spotrebiteľov míňať viac, keď zdroje prúdia primárne k výrobcom a do infraštruktúry, alebo ako plánuje stimulovať rast a zároveň obmedziť dlh.

V roku 2013 Peking na plenárnom zasadnutí odštartoval politickú agendu, ktorá zahŕňala väčšinu cieľov uvedených aj v tohoročnom dokumente, ako aj ambície liberalizovať finančné trhy a urobiť z domácej spotreby výraznejšiu hybnú silu hospodárskeho rastu. Strach z odlivu kapitálu však v roku 2015 mnohé z týchto plánov zastavil.

Viacerí analytici tvrdia, že úvahy o národnej bezpečnosti posunuli Čínu v predchádzajúcich rokoch opačným smerom, viedli k sprísneniu kontroly nad veľkými časťami ekonomiky a zásahom regulačných úradov proti niektorým odvetviam vrátane technológií a financií.