Z celosvetového hľadiska mali Spojené štáty v roku 2023 najväčší objem vojenských výdavkov. Na obranu dali podľa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) takmer 916 miliárd amerických dolárov, zatiaľ čo Čína 296 miliárd a Rusko 109 miliárd.
Moskva svoje vojenské výdavky masívne zvýšila od invázie na Ukrajinu vo februári 2022. V posledných rokoch sa však výdavky zvýšili aj v Číne, a to pre pretrvávajúce napätie ázijsko-tichomorskom regióne, napísala AFP.
„Čína sa vždy verne držala cesty mierového rozvoja. Obmedzené výdavky na obranu sú úplne nevyhnutné na ochranu národnej suverenity, bezpečnosti a rozvojových záujmov a na udržanie svetového mieru,“ povedal na pravidelnom tlačovom brífingu hovorca ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.
Peking sa takto vyjadril deň po telefonáte čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s Putinom, počas ktorého lídri diskutovali o vojne na Ukrajine. Šéf Kremľa v pondelok Trumpov návrh znížiť vojenské výdavky na polovicu spred takmer dvoch týždňov označil za dobrý nápad, pričom podotkol, že nemôže hovoriť za Čínu.
„USA by znížili (výdavky na obranu) o 50 percent a my by sme ich znížili o 50 percent a potom by sa pridala Čína, ak by chcela.“ doplnil Putin s tým, že je ochotný o návrhu diskutovať.
Hovorca čínskej diplomacie dodal, že Čína sa vždy „usilovala o koordinovaný hospodársky a obranný rozvoj a nezapája sa do závodov v zbrojení so žiadnou krajinou“. Ministerstvo zahraničných vecí v Pekingu predtým vo februári uviedlo, že Spojené štáty by mali prevziať pri akomkoľvek znižovaní vojenských výdavkov, ktoré navrhuje americký prezident.
Zdroj feed teraz.sk
