Z celosvetového h?adiska mali Spojené štáty v roku 2023 najvä?ší objem vojenských výdavkov. Na obranu dali pod?a Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) takmer 916 miliárd amerických dolárov, zatia? ?o ?ína 296 miliárd a Rusko 109 miliárd.
Moskva svoje vojenské výdavky masívne zvýšila od invázie na Ukrajinu vo februári 2022. V posledných rokoch sa však výdavky zvýšili aj v ?íne, a to pre pretrvávajúce napätie ázijsko-tichomorskom regióne, napísala AFP.
„?ína sa vždy verne držala cesty mierového rozvoja. Obmedzené výdavky na obranu sú úplne nevyhnutné na ochranu národnej suverenity, bezpe?nosti a rozvojových záujmov a na udržanie svetového mieru,“ povedal na pravidelnom tla?ovom brífingu hovorca ministerstva zahrani?ných vecí Lin ?ien.
Peking sa takto vyjadril de? po telefonáte ?ínskeho prezidenta Si ?in-pchinga s Putinom, po?as ktorého lídri diskutovali o vojne na Ukrajine. Šéf Krem?a v pondelok Trumpov návrh zníži? vojenské výdavky na polovicu spred takmer dvoch týžd?ov ozna?il za dobrý nápad, pri?om podotkol, že nemôže hovori? za ?ínu.
„USA by znížili (výdavky na obranu) o 50 percent a my by sme ich znížili o 50 percent a potom by sa pridala ?ína, ak by chcela.“ doplnil Putin s tým, že je ochotný o návrhu diskutova?.
Hovorca ?ínskej diplomacie dodal, že ?ína sa vždy „usilovala o koordinovaný hospodársky a obranný rozvoj a nezapája sa do závodov v zbrojení so žiadnou krajinou“. Ministerstvo zahrani?ných vecí v Pekingu predtým vo februári uviedlo, že Spojené štáty by mali prevzia? pri akomko?vek znižovaní vojenských výdavkov, ktoré navrhuje americký prezident.
Zdroj feed teraz.sk
