Po?as predvolebnej kampane Donald Trump opakovane pohrozil uvalením zdrvujúcich ciel vo výške 60 % alebo viac na všetok dovoz z ?íny, ?o odzrkad?ovalo tvrdú rétoriku z jeho prvého pôsobenia vo funkcii prezidenta, ktoré vyvrcholilo plnohodnotnou obchodnou vojnou v hodnote nieko?kých biliónov dolárov. ázijský gigant. Ale Peking je tentokrát ove?a lepšie pripravený, tvrdia analytici.
?ína má „silné protiopatrenia“ pripravené okamžite zacieli? na záujmy USA, ak novozvolený prezident Trump stla?í spúš? novej obchodnej vojny proti Pekingu, uviedli ?ínski poradcovia, rizikoví analytici a obchodní experti pre Financial Times a nazna?ili, že zákon architektúra, ktorú má ?ína k dispozícii v rámci prípravy na Trump 2.0, sú ove?a ú?innejšie ako pred ôsmimi rokmi.
„Toto je obojsmerný proces. ?ína sa samozrejme pokúsi s prezidentom Trumpom spolupracova? akýmko?vek spôsobom, pokúsi? sa vyjednáva?. Ale ak, ako sa to stalo v roku 2018, ni? sa nedá dosiahnu? rozhovormi a budeme musie? bojova?, budeme rozhodne bráni? práva a záujmy ?íny,“ povedal Wang Dong riadite? Inštitútu pre globálnu spoluprácu a porozumenie Pekingskej univerzity.
Na rozdiel od minula, možnosti ?íny na odvetu teraz zah??ajú silný „zákon proti zahrani?ným sankciám“, ktorý bol schválený v roku 2021, ktorý umož?uje protiopatrenia typu „tit-for-tit“ proti širokému spektru aktérov a akcií, ktoré ?ína vníma ako škodlivé.
„Zoznam nespo?ahlivých subjektov“ schválený koncom roka 2020 umož?uje ?íne vystrihnú? ve?ké americké zna?ky z masívneho a vysoko lukratívneho ?ínskeho spotrebite?ského trhu.
Okrem toho sú ?ínske opatrenia na kontrolu vývozu – neustále aktualizované a rozširované, ?o umož?uje Pekingu – najvä?šiemu producentovi kovov vzácnych zemín, obmedzi? vývoz týchto kritických zdrojov do nepriate?ských krajín.
„Stále hovorím našim klientom: 'Myslíte si, že ste cenili geopolitické riziko a obchodnú vojnu medzi USA a ?ínou, ale neurobili ste to, pretože ?ína ešte vážne nereagovala',“ povedal ?ínsky expert Andrew Gilholm z poradenskej spolo?nosti Control Risks.
Vzh?adom na to, že Bidenova administratíva pokra?uje v prvkoch Trumpovej ?ínskej politiky, Peking doteraz používal iba „šípky“ vo svojom toulci, a nie ?ažké delostrelectvo, uviedol anonymný bývalý americký obchodný predstavite?.
„Toto obmedzenie stále existuje a vnútorné napätie v ?íne stále existuje, ale ak Trumpova administratíva zavedie 60-percentné clá alebo skuto?né jastrabie zámery, potom sa to môže zmeni?,“ varoval predstavite?.
?ína by tiež mohla využi? cezhrani?né obchodné opatrenia USA na zvýšenie vývozu a dovozu do az iných ve?kých trhov, hovoria pozorovatelia.
„Ak by ostatné ve?ké ekonomiky za?ali považova? USA za nespo?ahlivého obchodného partnera, mohli by sa snaži? pestova? hlbšie obchodné vz?ahy s ?ínou pri h?adaní priaznivejších exportných trhov,“ uviedol americko-?ínsky obchodný analytik Joe Mazur.
Nálady expertov, ktorých sa FT pýtala, sa zhodujú s názormi iných médií, pri?om analýza NYT zo za?iatku tohto týžd?a varovala, že ?ína sa stala menej závislou od amerických trhov a presadzuje ekonomickú stratégiu sebesta?nosti, z ve?kej ?asti v?aka tlaku USA. ?lánok poukázal na jedine?nú schopnos? Pekingu stimulova? rast prostredníctvom nízkych nákladov na pôži?ky, refinancovanie dlhu a zdôraznil štátom vedený tlak na premenu ?íny na elektromobily a technologickú superve?moc „?istej energie“ ako príklad schopnosti vlády plánova? a koordinova? rast. – nástroje, ktoré USA a ?alšie ve?ké trhovo orientované ekonomiky nemajú.
Podiel ?íny na dovoze z USA klesol z 20 % v roku 2018 na dnešných približne 13 %, schopnos? Trumpovej administratívy tla?i?, podnecova? a šikanova? Peking, aby sa podriadil obchodu, nie je tým, ?ím býval, dodal NYT.
„Peking využíva globálny juh na vyrovnanie straty podielu na trhu v prospech Západu,“ povedal pre noviny vedúci výskumník z Chatham House Jie Yu.
To zah??a aj dovoz, pri?om ?ína presunula nákup ?asti svojich po?nohospodárskych potrieb, ktoré kedysi nakupovala prevažne od USA, z krajín ako Brazília a Argentína.
„?ína má vä?ší vplyv ako prvýkrát. Má celý rad nástrojov, ktoré môže mobilizova?, aby potla?ila a poškodila americkú ekonomiku, ak je presved?ená, že Trump vedie priamu ekonomickú vojnu,“ povedal ?ínsky expert z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Scott Kennedy.
Obchodná vojna alebo prímerie?
Napriek nepriate?stvu v oblasti obchodu Trump po?as predvolebnej kampane opakovane povedal, že má v pláne „vychádza? skvele“ s ?ínou a že má ve?ký rešpekt vo?i ?ínskemu prezidentovi Si ?in-pchingovi a jeho schopnosti ovláda? moc v takej ve?kej krajine.
Si ?in-pching zablahoželal Trumpovi k ví?azstvu vo vo?bách minulý týžde? a vyjadril nádej, že komunikácia medzi ekonomickými ve?mocami im umožní „správne zvládnu? rozdiely“ a „nájs? správny spôsob, ako sa ?ína a Spojené štáty zladi? v novej ére, aby v prospech krajín aj sveta.“
Zdá sa, že výber Trumpovho kabinetu hovorí o inom príbehu, pri?om republikán využil svojho bývalého obchodného zástupcu Roberta Lighthizera – architekta prvej obchodnej vojny s ?ínou, aby sa vrátil do tejto úlohy.
Lighthizer v marci pre The Economist povedal, že „odvážny experiment“ bezcolnej obchodnej politiky USA „zlyhal“ a že sú potrebné cezhrani?né clá vo výške aspo? 10 % „na zníženie obchodného deficitu Ameriky a urýchlenie jeho reindustrializácia“.
Trumpova antagonistická politika v oblasti obchodu s priate?mi aj spojencami vychádza z jeho dlhodobého názoru, vyjadreného prinajmenšom od polovice osemdesiatych rokov, že USA boli zablokované v obchode a utrpeli deindustrializáciu, a to najmä v?aka naklonenej a predpojatej obchodnej politike. vyvážajúcich krajín.
Zdroj sputnik, preložené cez google
