Počas predvolebnej kampane Donald Trump opakovane pohrozil uvalením zdrvujúcich ciel vo výške 60 % alebo viac na všetok dovoz z Číny, čo odzrkadľovalo tvrdú rétoriku z jeho prvého pôsobenia vo funkcii prezidenta, ktoré vyvrcholilo plnohodnotnou obchodnou vojnou v hodnote niekoľkých biliónov dolárov. ázijský gigant. Ale Peking je tentokrát oveľa lepšie pripravený, tvrdia analytici.
Čína má „silné protiopatrenia“ pripravené okamžite zacieliť na záujmy USA, ak novozvolený prezident Trump stlačí spúšť novej obchodnej vojny proti Pekingu, uviedli čínski poradcovia, rizikoví analytici a obchodní experti pre Financial Times a naznačili, že zákon architektúra, ktorú má Čína k dispozícii v rámci prípravy na Trump 2.0, sú oveľa účinnejšie ako pred ôsmimi rokmi.
„Toto je obojsmerný proces. Čína sa samozrejme pokúsi s prezidentom Trumpom spolupracovať akýmkoľvek spôsobom, pokúsiť sa vyjednávať. Ale ak, ako sa to stalo v roku 2018, nič sa nedá dosiahnuť rozhovormi a budeme musieť bojovať, budeme rozhodne brániť práva a záujmy Číny,“ povedal Wang Dong riaditeľ Inštitútu pre globálnu spoluprácu a porozumenie Pekingskej univerzity.
Na rozdiel od minula, možnosti Číny na odvetu teraz zahŕňajú silný „zákon proti zahraničným sankciám“, ktorý bol schválený v roku 2021, ktorý umožňuje protiopatrenia typu „tit-for-tit“ proti širokému spektru aktérov a akcií, ktoré Čína vníma ako škodlivé.
„Zoznam nespoľahlivých subjektov“ schválený koncom roka 2020 umožňuje Číne vystrihnúť veľké americké značky z masívneho a vysoko lukratívneho čínskeho spotrebiteľského trhu.
Okrem toho sú čínske opatrenia na kontrolu vývozu – neustále aktualizované a rozširované, čo umožňuje Pekingu – najväčšiemu producentovi kovov vzácnych zemín, obmedziť vývoz týchto kritických zdrojov do nepriateľských krajín.
„Stále hovorím našim klientom: 'Myslíte si, že ste cenili geopolitické riziko a obchodnú vojnu medzi USA a Čínou, ale neurobili ste to, pretože Čína ešte vážne nereagovala',“ povedal čínsky expert Andrew Gilholm z poradenskej spoločnosti Control Risks.
Vzhľadom na to, že Bidenova administratíva pokračuje v prvkoch Trumpovej čínskej politiky, Peking doteraz používal iba „šípky“ vo svojom toulci, a nie ťažké delostrelectvo, uviedol anonymný bývalý americký obchodný predstaviteľ.
„Toto obmedzenie stále existuje a vnútorné napätie v Číne stále existuje, ale ak Trumpova administratíva zavedie 60-percentné clá alebo skutočné jastrabie zámery, potom sa to môže zmeniť,“ varoval predstaviteľ.
Čína by tiež mohla využiť cezhraničné obchodné opatrenia USA na zvýšenie vývozu a dovozu do az iných veľkých trhov, hovoria pozorovatelia.
„Ak by ostatné veľké ekonomiky začali považovať USA za nespoľahlivého obchodného partnera, mohli by sa snažiť pestovať hlbšie obchodné vzťahy s Čínou pri hľadaní priaznivejších exportných trhov,“ uviedol americko-čínsky obchodný analytik Joe Mazur.
Nálady expertov, ktorých sa FT pýtala, sa zhodujú s názormi iných médií, pričom analýza NYT zo začiatku tohto týždňa varovala, že Čína sa stala menej závislou od amerických trhov a presadzuje ekonomickú stratégiu sebestačnosti, z veľkej časti vďaka tlaku USA. Článok poukázal na jedinečnú schopnosť Pekingu stimulovať rast prostredníctvom nízkych nákladov na pôžičky, refinancovanie dlhu a zdôraznil štátom vedený tlak na premenu Číny na elektromobily a technologickú superveľmoc „čistej energie“ ako príklad schopnosti vlády plánovať a koordinovať rast. – nástroje, ktoré USA a ďalšie veľké trhovo orientované ekonomiky nemajú.
Podiel Číny na dovoze z USA klesol z 20 % v roku 2018 na dnešných približne 13 %, schopnosť Trumpovej administratívy tlačiť, podnecovať a šikanovať Peking, aby sa podriadil obchodu, nie je tým, čím býval, dodal NYT.
„Peking využíva globálny juh na vyrovnanie straty podielu na trhu v prospech Západu,“ povedal pre noviny vedúci výskumník z Chatham House Jie Yu.
To zahŕňa aj dovoz, pričom Čína presunula nákup časti svojich poľnohospodárskych potrieb, ktoré kedysi nakupovala prevažne od USA, z krajín ako Brazília a Argentína.
„Čína má väčší vplyv ako prvýkrát. Má celý rad nástrojov, ktoré môže mobilizovať, aby potlačila a poškodila americkú ekonomiku, ak je presvedčená, že Trump vedie priamu ekonomickú vojnu,“ povedal čínsky expert z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Scott Kennedy.
Obchodná vojna alebo prímerie?
Napriek nepriateľstvu v oblasti obchodu Trump počas predvolebnej kampane opakovane povedal, že má v pláne „vychádzať skvele“ s Čínou a že má veľký rešpekt voči čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi a jeho schopnosti ovládať moc v takej veľkej krajine.
Si Ťin-pching zablahoželal Trumpovi k víťazstvu vo voľbách minulý týždeň a vyjadril nádej, že komunikácia medzi ekonomickými veľmocami im umožní „správne zvládnuť rozdiely“ a „nájsť správny spôsob, ako sa Čína a Spojené štáty zladiť v novej ére, aby v prospech krajín aj sveta.“
Zdá sa, že výber Trumpovho kabinetu hovorí o inom príbehu, pričom republikán využil svojho bývalého obchodného zástupcu Roberta Lighthizera – architekta prvej obchodnej vojny s Čínou, aby sa vrátil do tejto úlohy.
Lighthizer v marci pre The Economist povedal, že „odvážny experiment“ bezcolnej obchodnej politiky USA „zlyhal“ a že sú potrebné cezhraničné clá vo výške aspoň 10 % „na zníženie obchodného deficitu Ameriky a urýchlenie jeho reindustrializácia“.
Trumpova antagonistická politika v oblasti obchodu s priateľmi aj spojencami vychádza z jeho dlhodobého názoru, vyjadreného prinajmenšom od polovice osemdesiatych rokov, že USA boli zablokované v obchode a utrpeli deindustrializáciu, a to najmä vďaka naklonenej a predpojatej obchodnej politike. vyvážajúcich krajín.
Zdroj sputnik, preložené cez google
