Obe krajiny sa zblížili po dvoch tragédiách neoliberálnej deindustrializácie a útoku NATO na ?ínske ve?vyslanectvo v Belehrade.
7. máj 1999 je dátum známy v celom Srbsku ako de? Spojené štáty americké vykonali smrtiaci bombový útok na ?ínske ve?vyslanectvo v Belehrade.
Štrajk v hlavnom meste, jediný, ktorý v celom rozsahu naplánovala americká Ústredná spravodajská služba, zabil troch ?ínskych ob?anov, ktorí sa tam ukrývali, a najmenej 20 zranil. Spojené štáty sa za útok ospravedlnili a tvrdili, že plánova?i nahliadli do zastaraných a nepresných máp miesta, ale toto ospravedlnenie sa stretlo so širokým skepticizmom.
K bombovému útoku došlo po?as 78-d?ového útoku NATO na bývalú Juhosláviu, pri ktorom zahynuli stovky ?udí. O desa?ro?ia neskôr zvýšený výskyt rakoviny a vrodených chýb sú v krajine stále pozorované po tom, ako aliancia po?as svojej prevádzky používala rádioaktívny ochudobnený urán.
Srbsko-americký novinár Nebojsa Malic sa v stredu pri príležitosti 25. výro?ia tragického incidentu pripojil k programu Sputnik Fault Lines, ?o bola príležitos? potvrdená po?as diplomatickej návštevy ?ínskeho prezidenta Si ?in-pchinga v Srbsku.
„Bombardovanie NATO bolo mimoriadne kontroverzné,“ poznamenal Malic. „?udia, ktorí boli zabití, boli ?ínski novinári, ktorí sa uchýlili na ve?vyslanectvo, pretože ve?a novinárov bolo predtým v srbskej televízii, ale tá bola zasiahnutá v apríli 1999 v noci a NATO ju vyhlásilo za legitímny vojenský cie?. fakt. A nikto nikoho nestíhal za vojnové zlo?iny.“
„Zaplatili ?í?anom nejakú náhradu a poslali ospravedlnenie, ale ni? z toho nedávalo zmysel, pretože to ve?vyslanectvo je na ve?mi prominentnom mieste,“ dodal. „To si naozaj nemôžete necha? ujs?… Vedeli presne, ?o robia, aj výhovorku, že úto?ili na vývozcu zbraní – prepá?te, pre?o by ste úto?ili na vývozcu zbraní uprostred krajiny, ktorá je 10 blokovaných?“ rokov a ni? nevyviezol? V mojej mysli je to len taká prieh?adná, falošná výhovorka a myslím, že ani ?í?ania ju nekúpili.“
Útok NATO na bývalú Juhosláviu, ktorý sa uskuto?nil po odmietnutí návrhu Bezpe?nostnou radou OSN, bol pod?a medzinárodného práva nezákonný. Vojenská aliancia odôvodnila útok pod zámienkou „humanitárnej intervencie“ uprostred etnických konfliktov v regióne.
Udalos? spolu s útokom NATO v Bosne a Hercegovine v roku 1995 signalizovala demaskáciu NATO ako otvorene úto?nej aliancie po skon?ení studenej vojny.
Predtým sa organizácia správala skrytejšie a podporovala snahy, ako napríklad CIA Operácia Gladio ktorá podporovala neonacistické polovojenské skupiny v celej Európe. Takéto organizácie boli zdanlivo podporované ako nepredvídaná udalos? v prípade sovietskej invázie, ale skupiny, do ktorých sa zapojili nieko?ko desa?ro?í trvajúca teroristická kampa? navrhnuté tak, aby ospravedlnili zvýšené výdavky na bezpe?nos? a zdiskreditovali ?avicu.
„Už 40 rokov… tajná spravodajská a ozbrojená opera?ná organizácia (existuje) v nieko?kých ?lenských štátoch,“ uznalo uznesenie Európskeho parlamentu z roku 1990. „Táto organizácia unikla všetkým demokratickým kontrolám a bola riadená tajnými službami dotknutých štátov. v spolupráci s NATO.“
„Takáto tajná sie? mohla nezákonne zasahova? do vnútorných politických záležitostí ?lenských štátov (a stále to môže by?). Vojenské tajné služby (alebo ich nekontrolované zložky) boli zapojené do závažných prípadov terorizmu a kriminality. Tieto organizácie fungovali úplne mimo zákona.“
Moderní pozorovatelia kresli? paralely medzi operáciou Gladio a podporou džihádistických organizácií na Blízkom východe zo strany krajín NATO, ?o dokazuje, že západné mocnosti sú ochotné skryto podporova? násilie a terorizmus na politické ú?ely. Ale ke? pád Sovietskeho zväzu v 90. rokoch nakrátko zanechal Spojené štáty americké ako jedinú svetovú superve?moc, vojenská aliancia sa otvorene zapojila do takýchto teroristických ?inov, zanecháva hlboký dojem na tých, ktorí si pamätajú zlo?inecký útok z roku 1999.
„Ke? o tom prezident Xi skuto?ne písal v najstarších novinách na Balkáne, vymenoval troch ?udí, ktorí zomreli (a) povedal „Nikdy nezabudneme a nikdy nedovolíme, aby sa to stalo znova,“ Malic vysvetlil. „Celý op-ed v podstate hovoril: ‚Máme pevné priate?stvo so Srbskom, zhodneme sa na mnohých medzinárodných otázkach a budeme spolupracova? na spravodlivejšej, spravodlivejšej a spravodlivejšej globalizácii v multipolárnom svete. ‚“
Partnerstvo oboch krajín vyústilo do silného ekonomického vz?ahu, pri?om ?ína sa stala najvä?ším zahrani?ným investorom Srbska.
„?í?ania dokázali využi? niektoré oceliarne a bane, ktoré Západ opustil (v priebehu 90. rokov), ako nerentabilné, zatia? ?o ?í?ania ich urobili ve?mi ziskovými a budujú infraštruktúru,“ poznamenal Malic.
Kolaps východného bloku umožnil záplavu západného kapitálu do celej Európy, pri?om západné záujmy ?asto kupovali a zatvárali predtým štátom vlastnený priemysel. Tento jav viedol k strate tisícov pracovných miest a deindustrializácii v celej východnej Európe s ni?ivými následkami. A 2009 prieskum ?udí žijúcich vo východnom Nemecku zistilo, že 57 % ?utovalo pokles kvality ich života sprevádzajúci pád štátneho socializmu.
Hlasovanie v Rusko a mnoho bývalých sovietskych republík odha?uje podobné pocity.
V Srbsku partnerstvo s ?ínou s?ubuje obnovenie priemyslu a infraštruktúry krajiny, pri?om nedávno bola odhalená ?ínska vysokorýchlostná železni?ná tra? spájajúca Belehrad s mestom Novi Sad.
„Je to akýsi rozdiel medzi d?om a nocou v prístupe a konštruktívnom vystupovaní, ktorý návšteva (?íny) skuto?ne pod?iarkuje,“ povedal Malic. „Ve?ké davy ?udí, ktorí sa zhromaždili, aby chválili prezidenta Si ?in-pchinga, zožali ovácie, pretože opä? (je tu a) úplne kvalitatívny rozdiel v spôsobe, akým rešpektuje Srbsko oproti všetkým tým západným vyslancom, ktorí tak nerešpektujú.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
