Obe krajiny sa zblížili po dvoch tragédiách neoliberálnej deindustrializácie a útoku NATO na čínske veľvyslanectvo v Belehrade.
7. máj 1999 je dátum známy v celom Srbsku ako deň Spojené štáty americké vykonali smrtiaci bombový útok na čínske veľvyslanectvo v Belehrade.
Štrajk v hlavnom meste, jediný, ktorý v celom rozsahu naplánovala americká Ústredná spravodajská služba, zabil troch čínskych občanov, ktorí sa tam ukrývali, a najmenej 20 zranil. Spojené štáty sa za útok ospravedlnili a tvrdili, že plánovači nahliadli do zastaraných a nepresných máp miesta, ale toto ospravedlnenie sa stretlo so širokým skepticizmom.
K bombovému útoku došlo počas 78-dňového útoku NATO na bývalú Juhosláviu, pri ktorom zahynuli stovky ľudí. O desaťročia neskôr zvýšený výskyt rakoviny a vrodených chýb sú v krajine stále pozorované po tom, ako aliancia počas svojej prevádzky používala rádioaktívny ochudobnený urán.
Srbsko-americký novinár Nebojsa Malic sa v stredu pri príležitosti 25. výročia tragického incidentu pripojil k programu Sputnik Fault Lines, čo bola príležitosť potvrdená počas diplomatickej návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Srbsku.
„Bombardovanie NATO bolo mimoriadne kontroverzné,“ poznamenal Malic. „Ľudia, ktorí boli zabití, boli čínski novinári, ktorí sa uchýlili na veľvyslanectvo, pretože veľa novinárov bolo predtým v srbskej televízii, ale tá bola zasiahnutá v apríli 1999 v noci a NATO ju vyhlásilo za legitímny vojenský cieľ. fakt. A nikto nikoho nestíhal za vojnové zločiny.“
„Zaplatili Číňanom nejakú náhradu a poslali ospravedlnenie, ale nič z toho nedávalo zmysel, pretože to veľvyslanectvo je na veľmi prominentnom mieste,“ dodal. „To si naozaj nemôžete nechať ujsť… Vedeli presne, čo robia, aj výhovorku, že útočili na vývozcu zbraní – prepáčte, prečo by ste útočili na vývozcu zbraní uprostred krajiny, ktorá je 10 blokovaných?“ rokov a nič nevyviezol? V mojej mysli je to len taká priehľadná, falošná výhovorka a myslím, že ani Číňania ju nekúpili.“
Útok NATO na bývalú Juhosláviu, ktorý sa uskutočnil po odmietnutí návrhu Bezpečnostnou radou OSN, bol podľa medzinárodného práva nezákonný. Vojenská aliancia odôvodnila útok pod zámienkou „humanitárnej intervencie“ uprostred etnických konfliktov v regióne.
Udalosť spolu s útokom NATO v Bosne a Hercegovine v roku 1995 signalizovala demaskáciu NATO ako otvorene útočnej aliancie po skončení studenej vojny.
Predtým sa organizácia správala skrytejšie a podporovala snahy, ako napríklad CIA Operácia Gladio ktorá podporovala neonacistické polovojenské skupiny v celej Európe. Takéto organizácie boli zdanlivo podporované ako nepredvídaná udalosť v prípade sovietskej invázie, ale skupiny, do ktorých sa zapojili niekoľko desaťročí trvajúca teroristická kampaň navrhnuté tak, aby ospravedlnili zvýšené výdavky na bezpečnosť a zdiskreditovali ľavicu.
„Už 40 rokov… tajná spravodajská a ozbrojená operačná organizácia (existuje) v niekoľkých členských štátoch,“ uznalo uznesenie Európskeho parlamentu z roku 1990. „Táto organizácia unikla všetkým demokratickým kontrolám a bola riadená tajnými službami dotknutých štátov. v spolupráci s NATO.“
„Takáto tajná sieť mohla nezákonne zasahovať do vnútorných politických záležitostí členských štátov (a stále to môže byť). Vojenské tajné služby (alebo ich nekontrolované zložky) boli zapojené do závažných prípadov terorizmu a kriminality. Tieto organizácie fungovali úplne mimo zákona.“
Moderní pozorovatelia kresliť paralely medzi operáciou Gladio a podporou džihádistických organizácií na Blízkom východe zo strany krajín NATO, čo dokazuje, že západné mocnosti sú ochotné skryto podporovať násilie a terorizmus na politické účely. Ale keď pád Sovietskeho zväzu v 90. rokoch nakrátko zanechal Spojené štáty americké ako jedinú svetovú superveľmoc, vojenská aliancia sa otvorene zapojila do takýchto teroristických činov, zanecháva hlboký dojem na tých, ktorí si pamätajú zločinecký útok z roku 1999.
„Keď o tom prezident Xi skutočne písal v najstarších novinách na Balkáne, vymenoval troch ľudí, ktorí zomreli (a) povedal „Nikdy nezabudneme a nikdy nedovolíme, aby sa to stalo znova,“ Malic vysvetlil. „Celý op-ed v podstate hovoril: ‚Máme pevné priateľstvo so Srbskom, zhodneme sa na mnohých medzinárodných otázkach a budeme spolupracovať na spravodlivejšej, spravodlivejšej a spravodlivejšej globalizácii v multipolárnom svete. ‚“
Partnerstvo oboch krajín vyústilo do silného ekonomického vzťahu, pričom Čína sa stala najväčším zahraničným investorom Srbska.
„Číňania dokázali využiť niektoré oceliarne a bane, ktoré Západ opustil (v priebehu 90. rokov), ako nerentabilné, zatiaľ čo Číňania ich urobili veľmi ziskovými a budujú infraštruktúru,“ poznamenal Malic.
Kolaps východného bloku umožnil záplavu západného kapitálu do celej Európy, pričom západné záujmy často kupovali a zatvárali predtým štátom vlastnený priemysel. Tento jav viedol k strate tisícov pracovných miest a deindustrializácii v celej východnej Európe s ničivými následkami. A 2009 prieskum ľudí žijúcich vo východnom Nemecku zistilo, že 57 % ľutovalo pokles kvality ich života sprevádzajúci pád štátneho socializmu.
Hlasovanie v Rusko a mnoho bývalých sovietskych republík odhaľuje podobné pocity.
V Srbsku partnerstvo s Čínou sľubuje obnovenie priemyslu a infraštruktúry krajiny, pričom nedávno bola odhalená čínska vysokorýchlostná železničná trať spájajúca Belehrad s mestom Novi Sad.
„Je to akýsi rozdiel medzi dňom a nocou v prístupe a konštruktívnom vystupovaní, ktorý návšteva (Číny) skutočne podčiarkuje,“ povedal Malic. „Veľké davy ľudí, ktorí sa zhromaždili, aby chválili prezidenta Si Ťin-pchinga, zožali ovácie, pretože opäť (je tu a) úplne kvalitatívny rozdiel v spôsobe, akým rešpektuje Srbsko oproti všetkým tým západným vyslancom, ktorí tak nerešpektujú.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
