Zatia? ?o dokumenty – ktoré sa aktualizujú každé prezidentské obdobie alebo tak – sú vysoko utajené, dvaja zasvätení hovorili s americkými novinami a poskytli ?iasto?né podrobnosti o revidovanej jadrovej stratégii USA.
V marci americký prezident Joe Biden schválil vysoko utajovaný jadrový strategický plán pre USA, ktorý preorientuje svoju „odstrašujúcu stratégiu tak, aby sa zamerala na ?ínu,“ uvádza sa v správe noviny so sídlom v USA tvrdil. USA veria, že ?ína „rýchlo“ rozširuje svoj jadrový arzenál a že ich zásoby budú v nasledujúcom desa?ro?í konkurova? ve?kosti a rozmanitosti USA a ?íny.
Biely dom neoznámil, že Biden zrevidoval „Pokyny pre zamestnanos? v jadrovej oblasti“, ktoré pripravia USA na prípadnú jadrovú vojnu s ?ínou, Ruskom a Severnou Kóreou. V stredu zasadol novinár, politológ a pedagóg KJ Noh Príbeh Sputniku a venoval sa nedávnemu signálu americkej vlády o globálnej provokácii.
“…Je ?ažké vedie?, aká je skuto?ná stratégia, pretože všetko je utajené. A tak ve?mi, ve?mi málo ?udí vie, ?o je vlastne v týchto dokumentoch alebo ?o sa naozaj hovorí, pripravuje alebo robí,“ za?al vysvet?ova? Noh. „Ale myslím, že sú?as?ou tejto (správy) je pripravi? (…) verejnos? na prípadnú jadrovú vojnu s ?ínou. Domnievam sa, že ide o istý druh zámerného propagandistického efektu, o šírenie propagandy.“
„A myslím, že je to tak.“ trochu normalizova? myšlienku, že smerujeme k jadrovej vojne,“ pokra?oval. „A toto pochádza z nieko?kých rôznych ?astí.“ USA prešli od doktríny šialeného neutrálneho zaisteného zni?enia k tomu, ?o sa nazýva NUTS. Je to jadrové využitie, výber cie?a.“
„V podstate ide o to, že (USA) urobia prvý jadrový úder. Je to nukleárny prísavný úder a prvý, kto spustí, vyhráva. To je v sú?asnosti doktrína USA. Nazýva sa to aj doktrína protisilového úderu. Ale v?aka tomu to môžeme chápa? v širšom kontexte, ke?že USA eskalujú do vojny s ?ínou, ako aj vedú zástupnú vojnu proti Rusku,“ dodal analytik.
Vipin Narang, jadrový stratég MIT, ktorý slúžil v Pentagone, údajne za?iatkom tohto mesiaca povedal, že Biden „nedávno vydal aktualizované usmernenia pre zamestnanos? jadrových zbraní, aby zodpovedal za viacerých protivníkov s jadrovými zbra?ami“. Iný zasvätenec povedal spravodajstvu, že USA sú pripravené reagova? na jadrové krízy, ktoré „vypuknú sú?asne alebo postupne“ kombináciou jadrových a nejadrových zbraní.
„(Táto správa) na m?a pôsobí ako akt šialenstva. Myslím, len sa zamyslite nad týmto jazykom. Sú?asná jadrová vojna so Severnou Kóreou, Ruskom a ?ínou v rovnakom ?ase. myslím, len da? ich, napísa? tieto slová do vety a myslie? si, že je to racionálne zverejni?, je neuverite?né„povedal Noh.
„Ale, samozrejme, môžeme sa pozrie? na ?ínsku odpove?,“ vysvetlil analytik. „?í?ania hovoria – to je z ich ministerstva zahrani?ia – hovoria to.“ USA propagujú ?ínsku hrozbu a to je zámienka pre USA, aby sa vzdali svojich záväzkov jadrového odzbrojenia a rozšírili svoj vlastný jadrový arzenál a usilovali sa o absolútnu strategickú dominanciu.
„Myslím, že je to úplne jasné, ?o to robí,“ dodal. „Využíva ?ínu ako zámienku, Severnú Kóreu ako zámienku, Rusko ako zámienku na h?adanie absolútnej strategickej dominancie…“
Nedávna správa vysvetlila, že USA zmenili svoje názory na jadrové zbrane kvôli partnerstvám medzi Ruskom, ?ínou, Severnou Kóreou a Iránom.
„Spojené štáty sa spoliehajú na ?ínu, pokia? ide o obchod, ve?kú ?as? svojej priemyselnej výroby. USA by neboli fungujúcou spolo?nos?ou bez ?ínskeho priemyslu a to zah??a aj ich armádu a vojenský priemyselný komplex,“ vysvetlil Noh. „To je základný rozpor.“
“…Tisíce a tisíce dodávate?ov dodávajú komponenty pre americké vojenské zbrane, ktoré…mohli ve?mi ?ahko použi? proti ?íne. Toto je teda prepojená povaha moderného dodávate?ského re?azca. A zárove? si myslím, že existuje ideologické jadro,“ dodal. “Toto sú neokonskí blázni ktorí si myslia, že si môžu da? svoj kolá? a zjes? ho tiež. Že môžu zni?i? ?ínu a aj tak vyjs? z druhého konca a ma? fungujúcu spolo?nos?.“
Rachel Blevinsová zo Sputniku sa opýtala hos?a relácie, ?i existuje možný kandidát na amerického prezidenta, ktorý by mohol zmierni? napätie s ?ínou. Americkí republikáni majú kritizoval Guvernér Minnesoty Tim Walz za to, že mal „spojenie s ?ínou“, pretože „išiel do ?íny“ a „u?il v ?íne“.
„Je to politický konsenzus, ktorý sa budoval minimálne za posledné desa?ro?ie, minimálne od roku 2012. A nikto sa nikam nedostane, pokia? nebude v súlade. Oficiálna pozícia je eskalácia k vojne s ?ínou,“ odpovedal Noh. „…nemyslím si, že existuje nejaký životaschopný politický kandidát, ktorý by mohol vyjs? v prospech ?íny, alebo dokonca v deeskalácii s ?ínou.“
„A hovoria o tom, že idú po (kandidátovi na viceprezidenta amerických všeobecných volieb) Timovi Walzovi za to, že nie je dostato?ne proti ?íne, ako keby neprijal významnú legislatívu, ktorá úto?í na ?ínu a snaží sa ju podkopa?. Takže si myslím, že je to úplné a úplné skupinové myslenie, je to smrte?né skupinové myslenie.“
„Je to druh skupinového myslenia, ktorý dostal (USA) do vojny vo Vietname, kórejskej vojny, Iraku, vojen na Blízkom východe. A je to také smrte?né,“ dodal. „Vidíme, aké extrémne zmýš?a táto skupina vo svojom skupinovom myslení okolo Palestíny. Genocída v priamom prenose nie je ni? (pre nich). Ignorujú to, akoby sa to nedialo, pretože máme farebnú ženu, ktorá nás bude zastupova?. Ignorujte genocídu.“
Tento mesiac si Nagasaki pripomenulo 79. výro?ie ni?ivého útoku atómovej bomby v druhej svetovej vojne zo strany USA na jeho mesto. Výro?ie si pripomenula aj Hirošima, pri?om starosta Kazumi Matsui povzbudil svet, aby sa nezmieril s pesimizmom, ke?že pokra?ujúce globálne konflikty vyvolávajú obavy z jadrovej vojny.
Po?as prvých štyroch dní od výbuchu zomrelo v dôsledku amerického bombardovania približne 120 000 ?udí. Zatia? ?o niektorí sa vyparili v okamihu, iní utrpeli zranenia alebo radiáciu. Len o tri dni neskôr bola druhá atómová bomba použitá na zdevastovanie mesta Nagasaki, kde pod?a odhadov zabila americká bomba 73 000 ?udí.
