Cichanovská už rok nemá správy o svojom väznenom manželovi

Vilnius 8. marca (TASR) – Bieloruská exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská v piatok povedala, že už rok nemá žiadne správy o svojom manželovi, ktorý je väznený v Bielorusku. Chýbajúcu komunikáciu pritom označila za formu mučenia, uvádza agentúra AFP.

Cichanovská vyzvala generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, aby v tejto veci zasiahol, pričom podotkla, že celkom odrezaní od vonkajšieho sveta sú aj ďalší bieloruskí politickí väzni.

„Už je to rok od vtedy, ako som naposledy počula môjho manžela Siarheja Cichanovského. Odvtedy nič, len ticho. Nijaké listy, nijaké telefonáty, žiadne návštevy právnikov,“ povedala Cichanovská novinárom vo Vilniuse. „Dostala som len anonymné listy, v ktorých sa tvrdilo, že zomrel, ako aj vlani zverejnený videozáznam, na ktorom vlastného manžela sotva spoznávam,“ dodala.

Manžel Cichanovskej skončil za mrežami v máji 2020, keď sa chystal kandidovať proti bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi v augustových prezidentských voľbách. Namiesto neho potom kandidovala práve Cichanovská, ktorá sa následne stala líderkou opozície.

Sporné víťazstvo Lukašenka v týchto voľbách vyvolalo v krajine masové protesty, ktoré však Kremľom podporovaný bieloruský režim tvrdo potlačil. Cichanovská po voľbách emigrovala do Litvy.

Jej manžela Siarheja medzitým v roku 2021 odsúdili na 18 rokov väzenia za „organizovanie nepokojov a podnecovanie nenávisti v spoločnosti“. V bieloruskom väzení je okrem neho množstvo ďalších opozičných politických lídrov.

Cichanovská tvrdí, že takéto väznenie „bez styku s vonkajším svetom je istou formou mučenia, a to nie len pre samotných politických väzňov, ale aj pre ich rodinných príslušníkov, ktorí žijú v neistote a nechcú veriť v to najhoršie“.

Februárová smrť ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného v ruskom väzení viedla podľa nej zatiaľ nej len k slovám, no žiadnym činom. „Zatiaľ sme mohli počuť len slová odsúdenia a znepokojenia. Musíme konať, aby sme zabránili ďalším tragédiám. Mučenie ľudí vo väzniciach musí prestať,“ povedala a vyzvala Guterresa, aby v tejto veci zasiahol. „Politickým väzňom musí byť umožnený prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti aj komunikácia s ich právnikmi a rodinami.“

Západ uvalil na Minsk sankcie jednak za potláčanie tamojšieho disentu, ako aj za rolu v konflikte na Ukrajine, v rámci ktorého Lukašenko dovolil Rusku začať inváziu zo svojho územia.