Krajne pravicové strany získali celkovo podporu viac než 30 percent voli?ov. V porovnaní s vo?bami v roku 2024 ide o výrazný nárast, krajná pravica vtedy získala menej než desa? percent hlasov.
Volebná ú?as? dosiahla 20-ro?né maximum, k urnám prišlo viac než 52 percent voli?ov.
Parlamentné vo?by sa konali v napätej politickej atmosfére. Napätie vyvolalo rozhodnutie rumunského Ústavného súdu, ktorý nariadil prepo?ítanie hlasov odovzdaných v prvom kole prezidentských volieb. Prekvapivo v nich zví?azil nezávislý krajne pravicový kandidát Calin Georgescu, ktorý je pod?a agentúry AFP obdivovate?om ruského prezidenta Vladimira Putina.
Prekvapivý úspech krajnej pravice vyvolal na Západe obavy z potenciálnej zmeny zahrani?nej politiky Rumunska. Krajina je ?lenom NATO i EÚ a zdie?a štátnu hranicu s Ukrajinou.
„Ob?ania Rumunska vyslali politikom jasný signál,“ vyhlásil premiér Marcel Ciolacu z PSD, pod?a ktorého by si krajina mala zachova? proeurópske smerovanie. Zdôraznil však, že rovnako dôležitá je aj „ochrana identity krajiny, jej národných hodnôt a viery“.
Politológ Cristian Pirvulescu však pre AFP uviedol, že vo?by neposkytli jasnú odpove?. „Ide o výnimo?ne rozdrobený parlament s množstvom rizík“. Vytvorenie vlády preto môže by? zložité, dodáva AFP.
Zdroj feed teraz.sk
