To je názov rozhovoru redaktora Hlavných správ s PhDr. Hrnkom, CSc., teda vzdelaním nie len doktora, ale aj kandidáta historických vied. Verím, že sa nikto neurazí, ke? som použil názov uverejnenej úvahy ktorý ma podnietil k blogu.
Pán Hrnko, má absolútnu pravdu, ke? vyjadruje svoj nesúhlas s krokom vlády vytvori? špeciálne školy pre deti ute?encov z Ukrajiny. Tento skutok je z tej istej kaše akú varíme už po dlhé stáro?ia. Obdivujeme a podporujeme všetko cudzie, všetko zahrani?né oproti tomu potierame všetko naše. Znevažujem našich bardov, zveli?ujeme ich nedostatky hoc tí cudzí majú rovnaké ba i vä?šie. Neprekáža nám, že Franz Liszt patrí Ma?arom, že Móric Be?ovský bol Poliak, že Masaryk je tatí?ek aj Slovákom, že že Štúr bol drevo štep spolo?ného kme?a, za náš prvý štát sa musíme hanbi?, … .Je to naša stará, medzi národmi výnimo?ná vlastnos? – bi?ovanie národného povedomia až do sebazni?enia. Nie len to. Naši vlastní štátni úradníci beztrestne ni?ia materiálne aj duchovné národné bohatstvo. Tak ako dokázali na vstup prúdenia podzemnej vody z Dunaja do unikátnej zásobárne postavili fabriku na spracovanie ropy, tak teraz velebia výstavbu toxickej fabriky na najúrodnejšej pôde Slovenska. Tak, ako dokázali zabetónova? históriu v podzemí bratislavského hradiska, tak ju ni?ia pri Šuranoch. To nie je náhoda. To je naša stigma.
Pod líniou Viedenskej arbitráže vedome vychovávame mládež, ktorá sa jazyk štátu u?í ako cudzí tak si aj buduje vz?ah k Felvidéku. Chápeme aj právo Goralov by? osobitou národnostnou menšinou. Pod?a tejto rovnice majú rovnaké právo aj je rovnaké ako právo Záhoráci, Stredoslováci, Šarišania ?i Gemer?ania. Sta?í, aby sa narodil klon Konráda Henlaina a máme vyma?ované. Prvý krok už je urobený. Súdom potvrdené zneváženie ?udovíta Štúra, národného vzdelanca – pôvodcu lepidla národa – Sloven?iny. Štúr nebol prvý ani posledný kto si uvedomoval význam jazyka pre definovanie národa. Jazyk národ zjednocuje a folklór ho vyfarbuje. Štúr nie je jediný, koho vlastný národ slovenský ostrakizuje a prenasleduje. Stigma nepustí.
Oslabi? národné povedomie znamená oslabi? súdržnos? národa. Národ bez súdržnosti je iba krô?ik od národa bez štátnosti. Národ bez štátnosti stojí nad priepas?ou zániku. To ve?mi dobre vedia historici. A sú to práve zapredaní historici ?o myšlienku zmaru národných štátov v záujme ve?kej Európskej únie ovládanej malou skupinkou nevolených vládcov podporujú. V archívoch klonujú rakovinové bunky u nás je to SHÚ SAV prostredníctvom vybraných politických strán vírus o?kujú – u nás je to strana PS aj KDH a médiami vo?ne šíria do ob?ianskeho priestoru. Synergiou potom spochyb?ujú každý úd národnej spolupatri?nosti a národnej hrdosti.
Zmenu by mohol prinies? osvietený minister školstva a skuto?ne Slovenská vláda. Prvým krokom by bola naozaj slovenská u?ebnica dejepisu a naozaj slovenské základné školstvo. Všetky menšiny (okrem rómskej) by museli ma? vyu?ovací jazyk slovenský a druhý jazyk materinský. Potom by neboli rozpory ani žiarlivosti na menšinové školstvo. Nikto by neprotestoval, keby Gorali, Ma?ari, ?esi, Poliaci, Nemci, …, udržiavali svoj jazyk vo svojej komunite pod?a ?ubovôle. Ve? všetci sú ob?ania Slovenskej republiky ktorú nezaložia žiadna menšina, ale národ slovenský. Nikomu nebude prekáža? ak štátny úrad vedie ob?an inej ako slovenskej národnosti, lebo aj tento úradník bude na svoj štát hrdý. Aj on má záujem, aby Slovenská republika prosperovala. Je si vedomý, že všetky školy, všetky inštitúcie, všetky zariadenia, všetky fabriky, aj všetky obchody v celom štáte sú mu otvorené bez jazykovej bariéry.
Tak to riešia aj v našom najbližšom, ale aj širokom okolí. Nemajú stigmu seba bi?ovania. V ?esku nie je ani jedna slovenská škola a rovnako tak v Po?sku, ?i na Ukrajine. Ma?arsko je výnimo?né v tom, že v názve nieko?ko škôl kvázi slovenských majú, ale skuto?ne iba kvázi. Oni sú iní. Nebi?ujú sa. Naopak, vždy nájdu pochopenie a ospravedlnenie pre svojho hoc aj medzinárodným tribunálom odsúdeného. To nerobia kvázi, ale naozaj. Pre každého kto sa hlási k národu majú pripravenú pomoc bez oh?adu ?i sa jedná o školáka, matku, športovca ?i podnikate?a. Robia to otvorene aj skryte.
Pán Hrnko je oprávnene nespokojný. My si teraz užívame školskú zamatovú revolúciu a inklúziu. Ani na prstoch dvoch rúk nespo?ítam ko?ké vylepšenie za ostatných 30 rokov to je. Výsledky tých predchádzajúcich reforiem už sedia v poslaneckých laviciach. Kto si chce vyhodnoti? úspechy školstva môže navštívi? rokovanie parlamentu, pozrie? priamy prenos, ?i vypo?u? príspevok. Výroky nevedomcov, mudrcov bez poznania histórie, bez vnímania súvislostí, bez schopnosti analytického posudzovania zato vyzbrojených neobmedzenou aroganciou budia oprávnenú obavu o našu budúcnos?.
Deštrukcia štátu pokra?uje neschopnos?ou všetkých vlád definova? víziu smerovania, nekone?nými reformami školstva, bez koncep?nou menšinovou politikou vrátane tej národnostnej a teraz aj znižovaním životnej úrovne spôsobenou vládou Matovi?a ob?ania strácajú pozitívny vz?ah k vlastnej štátnosti. Pán Hrnko má pravdu.
Má pravdu aj hrudku masla na hlave. Odkia? sa generácie Slovákov majú dozvedie? kto a ?o našimi dejinami hýbalo ak nie z u?ebníc dejepisu. Ako vieme, dejiny píšu ví?azi a to 3 miliónový národ nebol nikdy. Písali ho Ma?ari, ?esi a 6 rokov, ke? sa otvorilo dejinné okno Slováci. To sa v dejepisoch objavilo okamžite, ale už ?alšie u?ebnice všetko, ?o by mohlo v mládeži prebudi? národnú hrdos? prekrútili alebo zaml?ali. Aj zo Štefánika urobili francúzskeho vyzveda?a a jeho portrét sme museli z u?ebnice vytrhnú?. Druhé okno sa otvorilo za spoluvlády SNS, ke? aj pán Hrnko bol ?lenom vládnej strany. Na dejepise sa to neprejavilo. Vraj sa nedalo, vraj objektívne prí?iny. Naopak. Aj pomocné u?ebné texty pre u?ite?ov dejepisu od prof. Milana S. ?uricu museli potupne stiahnu? z obehu. Ani druhá verzia dejepisov nie je o ni? lepšia. Garantom u?ebníc od 4. do 7. triedy je prof. Letz, ale tú poslednú, pre 8. ro?ník a stredné školy garantuje Dušan Ková?. Škoda slov.
Nevedomos?, prekrútená a zaml?aná história, falošná politická korektnos? spôsobili, že kým na školách s ma?arským vyu?ovacím jazykom štát vychováva iredentu, slovenské školy produkujú všetko možné len nie Slovákov hrdých na svoju históriu.
Potom výroky poslanký? Remišovej a Stohlovej nie sú smiešne, ale sú trápnym dôkazom, že v dejepisoch slovenských škôl je nie?o hnilé.
Zdroj feed zsi.sk
