Rodák zo Zadaru má iba 172 centimetrov, ale práve tento hendikep dokázal pretaviť na svoju silnú zbraň. Nízke ťažisko využíva vo svojej hre brilantne, je neuveriteľne pohyblivý, ľahko mení smer a má výbornú ľavú i pravú nohu.
Jeho detstvo poznačila vojna na Balkáne. Pochádza z dediny Modriči, ležiacej na južných svahoch pohoria Velebit, severne od Zadaru. Počas chorvátskeho boja za nezávislosť v roku 1991 však s celou rodinou musel z tejto oblasti utiecť. Jeho starého otca popravili srbskí povstalci a dom vypálili. Stal sa z neho utečenec a sedem rokov žil so svojou rodinou v hoteli Kolovare. Neskôr sa presťahoval do hotela Iž. Oba sú v Zadare. Jeho otec pracoval v chorvátskej armáde ako letecký mechanik a keďže v tých rokoch dopadali na mesto tisíce bômb, tak futbal bol spôsobom, ako uniknúť realite vojny. Modrič na toto obdobie spomína ako na ťažké časy pre svoju rodinu a na niečo, čo ho formovalo ako človeka. Povedal tiež, že o vojne väčšinou nevedel, pretože sa spriatelil s mnohými inými deťmi a ich rodičia nedovolili, aby vojna ovplyvnila ich detstvo. Futbal hrali prevažne na hotelovom parkovisku.
S podporou svojej rodiny sa zúčastňoval rôznych kempov a trénoval v NK Zadar pod vedením trénera Domagoja Bašiča. Ten piloval jeho talent a ako 16-ročnému mu pomohol s prestupom do Dinama Záhreb. Po sezóne strávenej v mládežníckom tíme ho poslali na hosťovane do Bosny a Hercegoviny, kde si obliekal dres HŠK Zrinjski Mostar. Tam ešte viac rozvinul svoju všestrannosť a vo veku 18 rokov sa stal najlepším hráčom tamojšej ligy. „Ak niekto zvládne Bosniansku Premier League, môže hrať všade,“ uviedol vtedy Modrič, čím narážal na fyzickú a tvrdú hru. Potom hosťoval v chorvátskom Interi Zaprešič, kde strávil jednu sezónu a pomohol tímu dosiahnuť druhé miesto v lige a postup do predkola Pohára UEFA. V roku 2004 získal ocenenie Chorvátska futbalová nádej roka a v roku 2005 sa vrátil do Dinama Záhreb.
Tam sa mu darilo, po podpise 10-ročnej zmluvy pomohol tímu k viacerým trofejám. Svoje štvorročné pôsobenie v Diname ukončil so súčtom 31 gólov a 29 asistencií v štyroch ligových sezónach, potom sa už okolo neho začali „motať“ veľkokluby. Napokon v roku 2008 kývol na ponuku Tottenhamu Hotspur, ten za neho zaplatil 16,5 milióna libier. V Anglicku si najskôr robili posmech z jeho menšieho vzrastu, na čo zareagoval slovami: „Kritici vás ženú dopredu a ja musím som ľuďom ukázať, že sa mýlia. Možno vyzerám malý, ale som naozaj silný človek psychicky aj fyzicky a nikdy som nemal žiadne problémy so svojou výškou.“
Keď londýnsky klub prevzal Harry Redknapp, postavil celú hru okolo chorvátskeho špílmachra. „Je to skvelý hráč a snom každého manažéra. Trénuje ako démon a nikdy sa nesťažuje. Na ihrisku bude pracovať s loptou aj bez nej a dokáže prekonať obrancu trikom, alebo prihrávkou. Mohol by sa dostať do ktoréhokoľvek tímu v prvej štvorke,“ povedal vtedy Redknapp. A záujem naozaj prišiel, o Modriča sa snažila najmä Chelsea. Svoj posledný gól za „kohútov“ strelil 2. mája proti Boltonu Wanderers volejom z 23 metrov. A potom zmenil dres.
Nebolo to však žiadny veľký klub v Anglicku, ale španielsky Real Madrid. Podpísal s ním zmluvu na 5 rokov a Londýnčania za neho dostali 30 miliónov libier. V Reale dostal pevnú pozíciu, mal najpresnejšie prihrávky v súťaži a zbieral trofeje. Štyri za víťazstvo v La Lige a má aj šesť trofejí v Lige majstrov. V roku 2018 ako hráč kráľovského veľkoklubu získal ocenenie Zlatá lopta. V Reale zohral kľúčovú úlohu pri úspechoch klubu a jeho herný štýl mu vyniesol niekoľko prezývok, ktoré mu dali médiá a fanúšikovia, vrátane „majster stredu poľa“, alebo „kúzelník“. Tento rok v januári skóroval do siete Valencie vo veku 39 rokov a 116 dní a stal sa tak najstarším strelcom v histórii Realu. Potom prišla ponuka z AC Miláno, kde Chorvát pôsobí v súčasnosti. S Realom sa mu lúčilo ťažko: „Za tie roky som zažil úžasné momenty. Nemožné zvraty, finále, oslavy a mnoho magických okamihov. Vyhral som všetko a som z toho veľmi, veľmi šťastný.“
Samozrejme svoju dôležitú úlohu zohrával aj v národnom tíme. Na MS v roku 2018 prehral vo finále s Francúzskom 2:4, čo je pre krajinu zatiaľ najväčší úspech. Modrič bol líder tímu a po príchode do krajiny ho so spoluhráčmi vítali desaťtisíce ľudí. O štyri roky neskôr sa Chorváti opäť dostali do semifinále na MS, ale prehrali s Argentínou. V zápase o 3. miesto však zdolali Maroko 2:1.
O tom, čo pre Chorvátsko znamená Modrič svedčí to, že v roku 2019 vydala Chorvátska pošta známku s jeho podobizňou. S manželkou Vanjou Bosničovou má tri deti a angažuje sa aj v rôznych charitatívnych projektoch.
Zdroj feed teraz.sk
