Chorvátsko musí viac chrániť menšiny

Záhreb 17. júna (TASR) – Chorvátsko musí prijať výraznejšie opatrenia na ochranu menšín pred rozmáhajúcimi sa nenávistnými prejavmi a diskrimináciou vrátane LGBTQ+ osôb, Rómov a etnických Srbov. Skonštatovala to v pondelok Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI), nezávislý orgán Rady Európy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

ECRI vo svojej správe uviedla, že Chorvátsko od roku 2018 dosiahlo istý pokrok v tejto oblasti, zároveň však varovala, že na účinný boj proti diskriminácii sú nevyhnutné výraznejšie opatrenia. „Skupiny najviac zasiahnuté negatívnym naratívom sú LGBTQ+ osoby, Rómovia a etnickí Srbi,“ píše sa v správe.

LGBTQ+ komunita sa podľa ECRI naďalej stretáva s „predsudkom a diskrimináciou v každodennom živote“. Nenávistné prejavy sú podľa komisie bežne prítomné v politike, na verejných priestranstvách aj v online priestore.

Správa poukazuje na to, že snahy o zníženie násilia motivovaného nenávisťou brzdí nedôvera voči bezpečnostným zložkám a prípady rasového profilovania, ktoré „sa zameriavajú najmä na Rómov, migrantov a ľudí afrického pôvodu“.

Chorvátsko ako členská krajina Európskej únie v posledných rokoch zaznamenala postupné uvoľňovanie práv pre LGBTQ+ osoby a v roku 2014 povolila párom rovnakého pohlavia registrovať sa ako partneri s rovnakými právami ako heterosexuálne páry, pripomína agentúra AFP. Napriek týmto zmenám podľa nej zostáva prevažne konzervatívnou spoločnosťou a LGBTI+ ľudia sú naďalej terčom vyhrážok a útokov podobne ako v iných balkánskych štátoch.

ECRI upozorňuje aj na znovuoživenie používania symbolov a sloganov spojených s pronacistickým režimom ustašovcov počas druhej svetovej vojny aj medzi mladými ľuďmi. V posledných rokoch podľa nej v Chorvátsku rastie tolerancia voči tejto temnej časti histórie a kritici obviňujú úrady z nedostatočného postihu používania ustašovskej symboliky.

Správa ECRI vyzýva na lepšie vzdelávanie učiteľov v oblasti ľudských práv, väčšie úsilie o odstránenie rasovej segregácie v oblasti bývania a zlepšenie prístupu Rómov k zdravotnej starostlivosti. Upozorňuje, že očakávaná dĺžka života Rómov je „výrazne nižšia“ ako u zvyšku populácie.