Plenkovi?ov prejav pred volebným tímom HDZ nasledoval po aktualizovaných výsledkoch zverejnených štátnou volebnou komisiou (DIP). Po s?ítaní hlasovacích lístkov v 91,33 percentách zo všetkých volebných miestností DIP informovala, že HDZ získalo v 151-?lennom parlamente 60 mandátov.
Liberálna koalícia Rieky spravodlivosti vedená Sociálnodemokratickou stranou (SDP) bude ma? v parlamente 42 poslancov.
Hnutie za vlas? (DP) bude zastupova? 14 poslancov a pod?a politológov by v rokovaniach o vytvorení koalície mohlo by? pomyselným jazý?kom na váhach.
Plenkovi? sa v prejave po?akoval všetkým svojim voli?om i ob?anom, ktorí 17. apríla vo vo?bách do zákonodarného zboru využili svoje právo voli?. Avizoval, že vo štvrtok ráno za?ína „formova? novú parlamentnú vä?šinu, aby sme vytvorili našu tretiu vládu“. Vyzval sú?asne všetky strany, aby sa podie?ali na vytváraní novej vä?šiny.
Spresnil, že HDZ chce pokra?ova? v presadzovaní svojej politiky, ktorá „v posledných ôsmich rokoch chránila chorvátskych ob?anov pred krízami, chránila chorvátsku ekonomiku a viedla k naplneniu strategických cie?ov v oblasti vnútorných aj zahrani?ných záležitostí“.
Vo svojom prejave po vo?bách sa Plenkovi? vyjadril aj k vyhláseniam opozície po?as kampane, najmä k výrokom SDP a prezidenta Zorana Milanovi?a.
Kritizoval ich, že namiesto toho, aby po svojej presved?ivej porážke vo vo?bách zablahoželali HDZ k ví?azstvu, pokra?ujú v „rétorike, ktorá vytvorila na chorvátskej politickej sfére atmosféru, ktorú považujeme za nevhodnú“. Aj ke? vyzýval na spoluprácu všetky relevantné strany, porazené opozi?né strany si pod?a neho nezaslúžia riadi? vládu.
Líder SDP Pedja Grbin pod?a agentúry AFP priznal, že výsledky volieb nie sú také, aké si strana želala, ale povedal, že „ukázali, že… ?udia chcú zmenu“. „Nie je koniec,“ povedal v centrále strany v Záhrebe a oznámil, že rokovania o možnej povolebnej koalícii sa za?nú vo štvrtok.
Ú?as? vo vo?bách bola 60-percentná – v porovnaní so 47 percentami po?as volieb v roku 2020.
Vo?by v Chorvátsku pozna?ila kontroverzia okolo Milanovi?a, ktorý viedol kampa? a agitoval po celom Chorvátsku aj napriek rozhodnutiu najvyššieho súdu, že vo vo?bách môže kandidova? iba vtedy, ak odstúpi z funkcie prezidenta.
Plenkovi?, ktorý je premiérom od roku 2016, obvinil svojho rivala Milanovi?a z porušovania ústavy, z nenávistných prejavov a ozna?il ho za „zbabelca“ za to, že neodstúpil.
Opakovane tiež obvinil Milanovi?a, že je „proruský“, pretože prezident sa opakovane vyslovil proti podpore Ukrajiny v podobe výcviku ukrajinských vojakov na území Chorvátska a kritizoval aj vstup Fínska a Švédska do aliancie NATO.
Milanovi?, ktorý odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, oponoval, že chorvátske chráni záujmy tým, že bráni jej „zavle?eniu do vojny“.
Premiér v kampani zdôraz?oval svoju úlohu pri nasmerovaní krajiny s 3,8 miliónmi obyvate?ov do eurozóny a európskeho schengenského priestoru.
Chorvátsko však za jeho vlády zápasilo s korupciou, nedostatkom pracovnej sily, najvyššou mierou inflácie v eurozóne a ilegálnou migráciou. S priemernou mesa?nou mzdou 1240 eur Chorvátsko zostáva jednou z najchudobnejších krajín EÚ, doplnila AFP.
Zdroj feed teraz.sk
