Nezávislos? podporujú všetky hlavné grónske politické strany. Diskusie sa viedli najmä o tom, kedy preruši? vz?ahy s Dánskom a nie, ?i ich preruši?.
?lánok 19 dánskej ústavy opráv?uje dánsku vládu vzda? sa ?asti svojho územia, pokia? má na to súhlas parlamentu.
„Všeobecné chápanie je také, že bez ústavných dodatkov a bez zmeny dánskej ústavy by bolo možné da? pre? ?as? krajiny alebo aby sa Grónsko stalo nezávislým,“ povedal pre agentúru AFP profesor Frederik Waage, odborník na verejné právo z Juhodánskej univerzity (SDU) v Odense.
Grónsky zákon o samospráve z roku 2009 „v podstate stanovuje plán nezávislosti“, vysvetlil. Pod?a ?lánku 21 zákona „rozhodnutie o nezávislosti Grónska prijme ?ud Grónska“.
Následne by sa medzi dánskou a grónskou vládou mali uskuto?ni? rozhovory s cie?om dosiahnu? dohodu. Potom ju musí schváli? grónsky parlament, referendum na ostrove a odsúhlasi? dánsky parlament.
Dokonca aj americký prezident Donald Trump v prejave v Kongrese USA 4. marca uznal, že „neuverite?ní ?udia“ Grónska majú právo na sebaur?enie. „A ak sa rozhodnete, vítame vás v Spojených štátoch amerických,“ povedal. S?úbil tiež, že ich urobí „bohatými“ a udrží ich „v bezpe?í“.
Zákon o samospráve nedefinuje, ktorí „?udia Grónska“ by mohli hlasova? v referende o nezávislosti. Podnietilo to debaty o grónskej národnosti a prípadný vznik „registra Inuitov“ s výnimkou Dánov.
„?u?om, ktorí kolonizovali krajinu, sa nesmie dovoli? rozhodnú?, ?i chcú alebo nechcú pokra?ova? (v kolonizácii),“ povedal Pele Broberg pre dánsky denník Berlingske. Jeho strana Naleraq najsilnejšie presadzuje nezávislos? Grónska.
Jorgen Albaek Jensen ako emeritný profesor práva na Univerzite v Aarhuse zostavenie takéhoto registra považuje za „ve?mi, ve?mi ?ažké“.
„Medzi Grón?anmi a Dánmi je to?ko zmiešaných manželstiev. Mali by ste by? teda polovi?ný Grón?an? Alebo štvrtinový?“ povedal pre agentúru AFP. „Ke? to po?ujem, myslím na norimberské zákony“ nacistického Nemecka, ktoré diskriminovali židov a iné rasy.
Pravidlá vo vo?bách do grónskeho parlamentu Inatsisartut sú jasné: volebné právo majú dánski ob?ania, ktorí žijú v Grónsku dlhšie ako šes? mesiacov. Voli? preto nemôže asi 17.000 Grón?anov, ktorí žijú v Dánsku, s výnimkou zaregistrovaných študentov.
Odstupujúca vláda Grónska v septembri poverila komisiu, aby právne preskúmala všetky aspekty procesu aktivácie ?lánku 21 zákona o samospráve. Jej stanovisko sa o?akávajú koncom roka 2026. Dovtedy žiadna z hlavných grónskych politických strán neplánuje za?a? proces získania nezávislosti.
„Ide o dlhodobý projekt,“ vysvetlil profesor Waage. „V Dánsku sa ur?ite rozumie, že úplná nezávislos? sa nedosiahne, kým bude Trump prezidentom,“ dodal
Pod?a prieskumu verejnej mienky, ktorý uskuto?nil koncom januára inštitút Verian, 56 percent Grón?anov je za nezávislos?. Proti je 45 percent, ak by to znamenalo zhoršenie ich životnej úrovne.
Grónsko v sú?asnosti ?elí silnej emigrácii, pretože mladí ?udia, ktorí získali vzdelanie v zahrani?í, sa už domov ve?mi nevracajú. Pod?a grónskeho štatistického úradu sa o?akáva, že okolo roku 2040 sa populácia zníži zo sú?asných 57.000 na menej ako 50.000.
Zdroj feed teraz.sk
