„Slovensko patrí medzi šes? krajín EÚ, kde po?ty prenocovaní zatia? ešte nedosiahli úrovne priemeru posledných troch rokov spred pandémie – ich po?et je stále nižší až o 7,5 %, v porovnaní s rekordným rokom 2019 dokonca až o 15,7 %. Výraznejší prepad po?tu prenocovaní v porovnaní s rokmi 2017-19 pritom zaznamenali už len dve krajiny EÚ, a to Lotyšsko (-16 %) a Cyprus (-8,3 %), v porovnaní s rokom 2019 dokonca len Lotyšsko (-19,6 %),“ uviedol Korš?ák.
Pod?a analytika sa zdá, že sa turistickým zariadeniam na Slovensku nepodarilo po pandémii obnovi? záujem zahrani?ných turistov. Po?et prenocovaní zahrani?ných návštevníkov sa oproti priemeru rokov 2017 – 2019 znížil o 13,8 %, v porovnaní s rokom 2019 až o 19,5 %. Slovenské ubytovacie zariadenia však poci?ujú aj pokles v záujme domácej klientely, oproti priemeru predpandemických rokov klesol po?et prenocovaní domácich turistov o 4 %.
Vo vývoji cestovného ruchu sa pod?a štátneho tajomníka Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR Mareka Harbu?áka lepšie darí krajinám ležiacim pri Stredozemnom mori. Pomohlo im pod?a neho aj teplé po?asie, ktoré odštartovalo dopyt po dovolenkách pri mori výrazne skôr. ?alším faktorom je aj nárast dopytu po krajinách ako Turecko, ?ierna Hora, Albánsko ?i Srbsko, ktoré ponúkajú lacné a dostupné dovolenky.
„Tu ?asto zohráva dôležitú úlohu pomer kvality a ceny, pri?om práve v týchto krajinách v dôsledku vyššej miery inflácie dochádza k efektu zlac?ovania a vä?šej dostupnosti pre ?udí z tzv. eurozóny. Teda kombinácia produktu – pobyt pri mori a cenového vývoja – lacná a dostupná dovolenka sú faktory, pre ktoré sú atraktívnejšie iné destinácie ako Slovensko, a to spoma?uje návrat po?tu zahrani?ných návštevníkov a ich prenocovaní na Slovensku a zárove? láka aj mnohých Slovákov na dovolenku,“ priblížil Harbu?ák.
Na výsledný trend v cestovnom ruchu má pod?a generálneho manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Martina Novotného vplyv viacero faktorov. Jedným z nich bola v tomto roku aj pred?asne ukon?ená zimná sezóna, neprospelo ani zvyšovanie cien. „Inflácia pozvo?na navyšovala domáce dovolenkové pobyty v rozpore s cenovo výhodnejšími leteckými pobytmi pri mori v blízkych destináciách,“ vysvetlil Novotný.
Negatívne dopady pod?a neho majú aj meniace sa nariadenia o parkovaní ?i doprave, ale aj ?oraz ?astejšie strety s divokou zverou aj mimo horských lokalít. „Pri atentáte na premiéra spozornela korporátna klientela a na bezpe?nos? citlivá ?as? návštevníkov zo zahrani?ia,“ priblížil ?alšie negatívne dopady na cestovný ruch Novotný.
Aktuálna letná sezóna by pod?a Novotného mohla vylepši? štatistiky tohto roka, avšak o?akáva? rekordnú návštevnos? z roku 2019 je pod?a neho prehnane optimistické. „Mestské hotely by mohli prinies? o ?osi lepšie ?ísla, ale celkovo nám bude na rok 2019 chýba? ako zahrani?ný, tak aj domáci návštevník v ubytovacích zariadeniach. Relatívne stabilné po?asie v závere leta by mohlo prispie? k pozitívnym ?íslam v horských oblastiach,“ zhodnotil Novotný.
Pod?a Harbu?áka priebežné informácie z regiónov o návštevnosti po?as letnej sezóny kopírujú európsky vývoj. „Niektoré destinácie výraznejšie napredujú a po?ty návštevníkov rastú a približujú sa, ba dokonca atakujú údaje z roku 2019, iné zase rastú, ale ve?mi pomaly. Súvisí to práve so štruktúrou návštevníkov a produktami, ktoré ponúkajú,“ dodal štátny tajomník MCRŠ s tým, že v lete o?akávajú pozitívny trend rastu po?tu návštevníkov a prenocovaní.
Zdroj feed teraz.sk
