Pri príležitosti 20. výro?ia vstupu Slovenska do Európskej únie prináša TASR sériu dokumenta?ných materiálov.
„Približovanie sa Slovenska k Európskej únii za?alo prípravou a podpisom Asocia?nej dohody, ktorá definovala aj perspektívu ?lenstva v EÚ. Nap??aním Asocia?nej dohody sa slovenský právny poriadok za?al prispôsobova? legislatíve EÚ a dochádzalo k zbližovaniu hospodárskych a sociálnych politík,“ uvádza sa v Hodnotiacej správe o 10 rokoch ?lenstva SR v EÚ.
V máji 1994 po slávnostnom odovzdaní dokumentu o asocia?nom štatúte sa Slovensko, spolo?ne s ?eskou republikou, Ma?arskom, Po?skom, Bulharskom, Rumunskom, Litvou, Lotyšskom a Estónskom, zaradilo medzi asociovaných ?lenov Západoeurópskej únie.
V júni 1995 vtedajší slovenský premiér Vladimír Me?iar a minister zahrani?ných vecí Juraj Schenk odovzdali vtedajšiemu francúzskemu prezidentovi Jacquovi Chiracovi, ktorý bol v tom ?ase aj hlavou štátu predsedajúcej krajiny Európskej únie, prostredníctvom ministra zahrani?ných vecí Francúzska prihlášku Slovenskej republiky do EÚ spolu s Memorandom vlády SR k prihláške do EÚ.
V Memorande vlády k žiadosti SR o ?lenstvo v EÚ sa uvádzalo, že strategickým cie?om SR je získa? plné ?lenstvo v EÚ v horizonte okolo roku 2000.
„Slovenská republika završuje týmto jednu etapu a to je príprava na podanie žiadosti o priame ?lenstvo v EÚ. Táto žiados? bola odovzdaná k rukám predsedu predsedajúcej krajiny, pánovi Jacquesovi Chiracovi prostredníctvom ministra zahrani?ných vecí Francúzskej republiky Hervému de Charette. Toto odovzdanie prihlášky má pre nás okrem symbolického aktu aj význam historickej novej etapy, ktorá v asociovanom ?lenstve znamená priamy prístup ku všetkým kontaktom, ktoré z ?lenstva budú vyplýva?,“ uviedol vtedy novinárom Me?iar, informuje TASR na základe svojho archívu.
Európska komisia odporu?ila Slovensko v roku 1999 na za?atie rokovaní o vstupe do EÚ
Európska komisia (EK) v správe v októbri 1999 odporu?ila Slovensko a ?alšie kandidátske krajiny tzv. druhej skupiny na za?atie rokovaní o vstupe do Európskej únie. Spolu so SR získali odporú?anie aj Litva, Lotyšsko, Malta a podmiene?ne aj Rumunsko a Bulharsko.
Slovensko pod?a správy sp??alo všetky politické kritériá a EK ocenila pokrok, ktorý krajina dosiahla od parlamentných volieb v roku 1998. Zárove? však pripomenula, že Slovensko ešte nemožno považova? za krajinu s plne fungujúcou trhovou ekonomikou a mala tiež pokra?ova? v úsilí o zabezpe?enie stabilného a trvalého fungovania demokratických inštitúcií, zintenzívni? boj proti kriminalite a korupcii a chráni? práva národnostných menšín. Osobitnú pozornos? mala SR venova? situácii Rómov a boju proti diskriminácii v spolo?nosti. V oblasti politických kritérií dosiahlo pod?a Komisie najvýraznejší pokrok zo všetkých kandidátov práve Slovensko. „Slovensko môže by? teraz považované za krajinu sp??ajúcu kodanské politické kritériá,“ uvádza sa v správe.
Na decembrovom summite v Helsinkách Slovensko dostalo pozvanie na za?atie rokovaní o vstupe do EÚ. Spolu so Slovenskom dostalo pozvánku Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva a Malta.
„Rozhodnutie EÚ je historickým okamihom pre Európsku úniu, jej ?lenské štáty i asociované krajiny. Je to historický okamih pre Slovenskú republiku,“ povedal v tom ?ase pre TASR vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda. „Európska únia rozhodla o novej architektúre európskeho domu, v ktorom má rovnocenné miesto rezervované aj Slovensko,“ dodal.
Vo februári 2000 za?ali v Bruseli oficiálne rokovania o vstupe Slovenskej republiky a ?alších piatich krajín do EÚ. Vtedajší šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan uviedol, že išlo o prvý hmatate?ný dôkaz toho, že politika slovenskej vlády je proeurópska a že takýmto spôsobom ju hodnotí aj EÚ. „Slovensko dnes nastúpilo na cestu do Európskej únie. Teraz nás však ?aká tvrdá a dôsledná práca, ktorú budú naši partneri hodnoti? výlu?ne pod?a výsledku,“ uviedol Kukan vo vtedajšom rozhovore pre TASR.
V marci hlavný vyjednáva? SR pre vstup do Európskej únie Ján Fige? odovzdal v Bruseli pozi?né dokumenty na rokovania o vstupe Slovenska do EÚ v ôsmich kapitolách – malé a stredné podniky; veda a výskum; školstvo a vzdelávanie; štatistika; vonkajšie vz?ahy; spolo?ná zahrani?ná a bezpe?nostná politika; kultúra a audiovizuálna politika a hospodárska sú?až. Týmto krokom sa prakticky za?ali rozhovory o vstupe Slovenska do EÚ.
EK v hodnotiacej správe zverejnenej v novembri 2000 privítala celkový pokrok Slovenska na ceste do Európskej únie. Avšak takmer vo všetkých oblastiach ho ozna?ila za nedostato?ný. Mnohé reformné kroky sa pod?a nej nepodarilo dosiahnu? pre nedostatok politického konsenzu. Prvýkrát sa však Slovensko do?kalo ozna?enia fungujúca trhová ekonomika. Taktiež ?alej pokro?ilo v upev?ovaní demokratického systému a normálneho fungovania inštitúcií. Informuje TASR na základe svojho archívu.
EÚ na summite vo Viedni v 1998 nerozhodla o rozšírení rokovaní o vstupe
Európska únia na svojom summite vo Viedni v decembri 1998 nerozhodla o rozšírení rokovaní o vstupe na ?alšie kandidátske krajiny a požiadala Európsku komisiu (EK), aby novú hodnotiacu správu o kandidátoch vrátane Slovenska predložila až koncom nasledujúceho roka na summite EÚ v Helsinkách. Pre Slovensko to znamenalo, že novú šancu získa? pozvanie na rokovania o vstupe do EÚ a následné preradenie do „prvej skupiny krajín“ mu mohol poskytnú? až helsinský summit v decembri 1999.
V marci 1998 sa vtedajší podpredseda vlády SR a predseda Rady vlády SR pre integráciu SR do Európskej únie Jozef Kalman zú?astnil v Bruseli v sídle EÚ na ministerskej schôdzi, ktorou sa otvoril proces pristupovania desiatich kandidátskych krajín strednej a východnej Európy a Cypru do Európskej únie. Kalman odovzdal predstavite?om EK vládou schválený Národný program na prijatie legislatívy EÚ, v ktorom SR reagovala na program Partnerstvo pre vstup a na požiadavky luxemburského summitu EÚ z decembra 1997.
Kalman po návrate z Bruselu uviedol, že stretnutie zamerané na rozšírenie Európskej únie potvrdilo „naše predstavy, že EÚ zatia? o ni?om definitívne nerozhodla a že všetci kandidáti na vstup majú rovnaké šance. Rozhodujúci bude stav pripravenosti v ?ase, ke? sa bude EÚ rozširova?.“
V septembri 1998 sa na Slovensku konali parlamentné vo?by, ktorých výsledok ozna?ila EK za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr. EÚ povzbudila v tom ?ase budúcu vládu a parlament SR, aby urýchlene riešili nedostatky, ktoré poškodili proces vstupu SR do EÚ.
Za?iatkom decembra potom Európsky parlament prijal rezolúciu ku kandidatúre Slovenska na vstup do Európskej únie. V dokumente vyzval Komisiu na prehodnotenie situácie na Slovensku tak, aby Európska rada mohla prija? rozhodnutie o za?iatku rokovaní po?as prvého polroka 1999.
O nieko?ko dní sa zišla Rada ministrov, ktorá privítala celkový pokrok kandidátskych krajín v príprave na ?lenstvo a povzbudila ich v ?alšom úsilí. Ministri zaznamenali, že rozdiely v preberaní legislatívy EÚ sa medzi kandidátmi prvej a druhej skupiny znížili. Povzbudila všetky kandidátske krajiny, aby zintenzívnili prípravu na ?lenstvo.
V tesnej nadväznosti na to sa vo Viedni konal summit EÚ. Lídri tam však nerozhodli o rozšírení rokovaní o vstupe na ?alšie kandidátske krajiny. Novú šancu na pozvanie mal predstavova? až summit v Helsinkách o rok neskôr.
Na margo výsledkov viedenského summitu vtedajší premiér SR Mikuláš Dzurinda uviedol, že na ?om zazneli pozitívne signály vo?i Slovensku a jeho demokratickým zmenám. Citoval rakúskeho kancelára Viktora Klimu, pod?a ktorého si tieto jasné a pozitívne zmeny všimli „všetci v Európe“.
Zdroj feed teraz.sk
