Hoci bol považovaný za nekonfliktného politika, stal sa 5. decembra 1992 ter?om útoku, pri ktorom ho neznámy páchate? napadol s nožom v ruke pred jeho vlastným domom. S pomocou manželky a dcéry Svoboda úto?níka odohnal, no ostali mu trvalé psychické aj fyzické následky. Identitu páchate?a sa polícii nikdy nepodarilo zisti?.
Hoci sa Svoboda venuje prevažne televíznej tvorbe, nieko?ko jeho filmových diel sa zapísalo do dejín ?eskej kinematografie. V pondelok 5. mája bude ma? režisér, scenárista a vysokoškolský pedagóg Ji?í Svoboda 80 rokov.
Ji?í Svoboda sa narodil 5. mája 1945 v Kladne. Po skon?ení jedenás?ro?nej školy za?al v roku 1963 študova? divadelnú réžiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Musel ju však opusti? z politických dôvodov – prí?inou bol list, v ktorom žiadal vä?šiu mieru slobody slova. Reagoval tak okrem iného na cenzúru svojej divadelnej hry, ktorú pripravoval v Kladne. Dvanás? hodín ho vypo?úvala Štátna bezpe?nos? (ŠtB), nasledoval zákaz štúdia na všetkých vysokých školách.
Prešiel viacerými robotníckymi profesiami, pracoval ako vodi? ?i skladník. Až v roku 1966 sa prihlásil na Filmovú fakultu (FAMU), ktorú úspešne absolvoval v roku 1971. Zamestnal sa vo Filmových štúdiách Barrandov ako scenárista. Je napríklad autorom scenára k jednej z poviedok filmu Motiv pro vraždu (1974). Neskôr za?al nakrúca? vlastné filmy. Medzi prvé – nerátajúc debut P?ízrak z roku 1970 – patrí snímka Zrcadlo pro Kristýnu (1975), príbeh o zranenej športovkyni dlhodobo pripútanej na lôžko.
Svoboda sa ?asto vracal k tematike 2. svetovej vojny napríklad vo filme Sch?zky se stíny (1982) a predovšetkým potom v dráme Zánik samoty Berhof (1983), kde v hlavnej úlohe zažiarila Jana Brejchová. Populárnu here?ku obsadil Svoboda aj do drámy z lekárskeho prostredia Skalpel, prosím! (1985), ktorú nakrútil pod?a knižného bestselleru ?eskej spisovate?ky Valji Stýblovej. Po historickej téme siahol aj vo filme Papilio (1986) a v snímke Prokletí domu Hajn? (1988).
Po Novembri ´89 vstúpil Ji?í Svoboda do politiky a stal sa lídrom Komunistickej strany ?eskoslovenska, ktorej ?lenom bol už od roku 1975. „Nikdy som to ne?utoval. Myslím, že nikto nemôže poveda?, že by som mu ublížil – naopak si myslím, že som mnohým ?u?om vtedy pomohol,“ povedal Svoboda o svojej straníckej angažovanosti v rozhovore pre ?eský rozhlas.
Ke? sa cesty slovenských a ?eských komunistov rozdelili, bol Svoboda predsedom Komunistickej strany ?iech a Moravy (KS?M), ktorú tiež zastupoval vo federálnom parlamente, a to až do jeho zániku pri rozdelení ?esko-Slovenska na konci roku 1992. V tomto ?ase 5. decembra 1992 sa stal obe?ou dodnes neobjasneného atentátu.
V roku 1993 – aj v reakcii na fakt, že sa Komunistická strana nereformovala pod?a jeho o?akávaní a neodsúhlasila ani len zmenu svojho názvu – odišiel z aktívnej politiky a vrátil sa k filmovému remeslu. Rovnako pokra?oval v pedagogickej praxi na FAMU, kde pôsobil do roku 2003. „Len menšina ?lenov chápala, že prerušením kontinuity s prednovembrovou stranou, odmietnutím všetkých politických a justi?ných zlo?inov 50. rokov, a tak ?alej, sa oslobodia a že to povedie až k zmene názvu,“ povedal Svoboda o svojom neúspešnom snažení.
V období po roku 2000 nakrútil jedno zo svojich najvýznamnejších diel, kriminálku Sametoví vrazi (2005) popisujúcu najznámejší policajný prípad 90. rokov – sériu vrážd, ktorých obete ukryli páchatelia do sudov na dne Orlickej priehrady.
Ku kriminálnym príbehom sa vracal Svoboda aj v ?alšej, prevažne televíznej tvorbe. Výnimkou je historický životopisný film Rašín o známom prvorepublikovom politikovi, ktorého stvárnil Ond?ej Vetchý. Ten si zahral hlavného hrdinu v ?alšej detektívke s názvom Vražedné stíny (2022). Zatia? posledným dielom Ji?ího Svobodu je takisto kriminálka Cesta do tmy (2023). Pod vä?šinou filmov je Svoboda podpísaný nielen ako režisér, ale aj ako autor scenára.
Zdroj feed teraz.sk
