ČESKÝ PREMIÉR FIALA….PARTNER, ALEBO PROTIVNÍK?
Premiér Fico sa na konferencii Svätopluk vo svojom 20-minútovom prejave okrem iného vyjadril, že by bolo najlepšie, ak by o vzťahoch Slovákov a Čechov na tom podujatí hovoril so svojím partnerom, českým premiérom. Ten tam však nebol….zároveň dodal, že by sme už nemali príliš veľa a stále dookola hovoriť o tom, ako sa máme radi, lebo potom to už začína byť podozrivé.
Tí, ktorí ma ako politického komentátora poznajú už viac ako tridsať rokov vedia, že som od samého začiatku patril k aktívnym verejným zástancom rozdelenia spoločnej federácie s Čechmi. Súčasnosť naďalej názorne ukazuje, že to bol správny názor. Nikdy som si neidealizoval vzťahy Čechov a Slovákov, okrem iného aj pre vlastné osobné zážitky a skúsenosti. Čechov jednoducho beriem tak, ako ktorýchkoľvek iných cudzincov – čiže so štandardnou slovenskou kultúrou úcty a primeranou nesubmisívnou zdvorilosťou k ľuďom zo zahraničia, ako k všetkým ostatným cudzím štátnym príslušníkom z iných krajín. Netrpím v tomto smere žiadnym komplexom brata.
Prv než prejdem k niektorým osobným zážitkom a spomienkam, lebo ak už som sa o nich zmienil, mal by som ich aspoň stručne spomenúť, kľúčovou otázkou pre túto chvíľu pre mňa je, či je český premiér Petr Fiala naozaj Ficovým partnerom, alebo je skôr jeho protivníkom. Slovo „partner“ sa samozrejme používa aj v širšom zmysle ako „kolega“, ak je ale niekto mojím partnerom – politickým, obchodným, alebo aj životným – tak by sa podľa toho mal aj partnersky správať. Fiala sa však už dva roky správa inak, a z jeho strany cítiť voči slovenskému premiérovi skôr akúsi chladnú, odmeranú a povýšeneckú animozitu. Aj preto česká vláda pod jeho vedením prerušila pravidelné rokovania s vládou Slovenskej republiky, vedenou premiérom Ficom. Takto sa ale správa skôr protivník než partner. A nielen Fiala, ale aj viacerí iní, napríklad v týchto dňoch aj radikálny český europoslanec Zdechovský. Toto majú byť „partneri“? Nie, to sú politickí protivníci, a v tomto zmysle má Robert Fico bohužiaľ pravdu v tom, aby sme si nenahovárali donekonečna ako sa máme navzájom radi. Podľa mňa sme navyše iní – česká a slovenská mentalita sú v mnohom odlišné. Ukazuje sa to najmä vo vypätých situáciách. Je fajn ak majú bežní ľudia dobré medziľudské, priateľské a rodinné vzťahy s Čechmi, to je v poriadku – ale pražská politická reprezentácia neraz trpí krajne nepríjemným tradičným komplexom staršieho brata. Na škodu našich vzájomných susedských vzťahov.
A teraz osobné zážitky a poučenia z nich. Mal som desať rokov a na chate pri Richňavskom jazere v Banskej Štiavnici som sa chcel pridať v hre s malými loďkami pri vode k asi o dva roky starším chlapcom z Čiech…. reakcia: „Jdi pryč ty blbej Slováku“. Vtedy som si prvý raz ako dieťa uvedomil, že som Slovák, navyše „blbej“. Zarážajúce pri pohľade späť po viac ako šesťdesiatich rokoch je, že tí ľudia – tá rodina – boli zo Šumperka, teda z Moravy, a dovolili si takto zareagovať na Slováka, ktorý tam bol doma. Keď som sa ako osemnásťročný vracal z Ústí nad Labem z koncertu skupiny Fešáci a prestúpil na vlak v Prahe, krátko na to, ako rýchlik vyrazil z Prahy, ma z vedľajšieho kupé ľudia obvinili z krádeže invalidného dôchodku spolucestujúceho v ich kupé vo výške 700 Kčs. Dokonca mi tí dospelí ľudia vliezli do môjho vaku a aj do peňaženky, v ktorej som mal svojich študentských osemdesiat korún. Otrasné! Pred Brnom som im do ich kupé išiel navrhnúť, aby sme v Brne vystúpili a šli spoločne na staničnú políciu… „Hele, nic se neděje, jo? Ty peníze se už našli, tak buď v klidu, ten pán je našel v jiný kapse….“. Do smrti na ten otrasný zážitok nezabudnem a nikdy viac som do Prahy necestoval. Stačilo! Na trojtýždennom letnom zájazde slovenského autobusu v Taliansku pri mori nás v roku 1981 neskutočne urážal nahlas český herec Víťa Černý – od začiatku ako autobus vyrazil z Bratislavy. 1/2