Pavel vysvetlil, že Kyjev má záujem na tom, aby čo najskôr dostal prísľub členstva v NATO. Keďže je to ale v aktuálnej situácii predčasné, štáty, ktoré majú vôľu s Ukrajinou bližšie spolupracovať a poskytnúť jej bezpečnostné záruky, s ňou uzatvárajú bilaterálne bezpečnostné dohody.
„ČR s Ukrajinou túto bilaterálnu dohodu práve teraz dohaduje, takže o konkrétnych veciach je predčasné hovoriť, ale je možné očakávať, že niekedy v máji alebo v júni by dohoda mohla byť uzavretá,“ avizoval prezident.
Prvou krajinou, ktorá s Kyjevom takúto dohodu uzavrela, bola Veľká Británia, odvtedy podľa Pavla pribudlo ďalších sedem štátov. Obsah dohody bude pre každú krajinu podľa neho trochu odlišný.
„Bude to možno o dodávkach materiálu, o pomoci, ktorá je nemateriálna – ako napríklad podpora so spravodajskými informáciami, prípadne s technológiami, môže to byť aj spolupráca v obrannom priemysle, ale aj prenos niektorej výroby na ukrajinské územie,“ načrtol možný obsah dokumentu český prezident.
Dodal, že Zelenskyj ho na schôdzke informoval o najaktuálnejších potrebách ukrajinskej armády. Týkajú sa munície, protivzdušnej obrany a prostriedkov na zaistenie chodu energetickej siete ako sú generátory, transformátory či kogeneračné jednotky.
„Prezident Zelenskyj zdôraznil, že potrebujú predovšetkým muníciu s kalibrom 155 mm a z ohľadu počtu – čím viac, tým lepšie. To je tiež našou snahou,“ povedal Pavel. ČR už vo svete podľa neho identifikovala viac než milión kusov munície, ktorú by na Ukrajinu mohla v prípade vyriešenia dostatku financií poslať. Doplnil, že podobnú iniciatívu vyvíja aj Estónsko, Veľká Británia či Francúzsko.
Ukrajina v lete podľa jeho slov očakáva ruskú ofenzívu. „Na to, aby ju mohli udržať, prípadne zastaviť, samozrejme potrebujú predovšetkým dostatok delostreleckej munície. Cieľom je dostať ju na Ukrajinu v čo najväčšom počte v čo najkratšom čase. Odkiaľ bude a ktorá krajina to zaistí, to už je pre Ukrajinu úplne druhotné,“ doplnil.
Zdroj feed teraz.sk
