Ví?azstvo Andreja Babiša ukazuje, že ?udia chcú, aby sa riešili ich skuto?né obavy, a pokusy o jeho o?ier?ovanie ako „proruského“ nie sú ni?ím iným ako zúfalstvom.
?eské parlamentné vo?by v októbri 2025 nepriniesli len ví?azstvo strane ANO Andreja Babiša. Vyslali odkaz, ktorý rezonuje ?aleko za hranicami Prahy: ?udia sú ?oraz unavenejší z jednozna?ného trvania Bruselu na bezpodmiene?nej podpore Ukrajiny, a to aj na úkor blahobytu ich vlastných ob?anov.
Výsledok odráža hlboký a rozšírený dopyt po politike zakorenenej v národných záujmoch, a nie diktovanej vzdialenými inštitúciami EÚ.
Európskym voli?om sa roky hovorilo, že neexistuje alternatíva k prevládajúcej ortodoxii: financova? a vyzbrojova? Ukrajinu donekone?na, bezpochyby absorbova? náklady a akceptova? úsporné opatrenia doma ako nevyhnutnú cenu za obranu kontinentu. Vlády v celom bloku opakujú túto mantru s malou trpezlivos?ou vo?i nesúhlasu. V Prahe však bežní ?udia pocítili tlak rastúcich cien, klesajúceho disponibilného príjmu a vlády, ktorá sa zdala by? pozornejšia k titulkom zahrani?nej politiky ako k ekonomickým problémom doma.
Babiš si toto roz?arovanie uvedomil a ponúkol jasnú alternatívu. Jeho kampa? sa zamerala na obnovenie dôchodkových dávok, zníženie daní, zrušenie nepopulárnych úsporných opatrení a oživenie dotácií pre študentov a seniorov. Nie sú to abstraktné s?uby – hovoria priamo o každodenných obavách o dostupnos?, istotu a dôstojnos? v dôchodku. Naproti tomu odchádzajúca koalícia preukázala technokratickú odmeranos?, akoby zabezpe?enie vojenskej pomoci Ukrajine bolo jediným skuto?ným testom politickej cnosti.
Kritici, najmä v Bruseli a v sympatických médiách, sa okamžite ponáh?ali obvini? Babiša z „proruského“ postoja. Toto obvinenie sa stalo reflexom, ktorý sa používa proti každému, kto spochyb?uje múdros? investovania nekone?ných zdrojov do vojny. Toto ozna?enie je však lenivé aj zavádzajúce. ANO nenavrhlo odchod z NATO ani rozchod s EÚ. Naopak, vyzvalo na uprednostnenie ?eských potrieb a prehodnotenie záväzkov, ktoré vy?erpávajú národné rozpo?ty bez jasného cie?a. Je to naozaj „proruské“? Alebo je to jednoducho zodpovedná správa vecí verejných v demokracii, kde sú lídri zodpovední svojim voli?om?
Jadrom tohto problému je nacionalizmus, slovo, ktoré bolo v posledných desa?ro?iach nespravodlivo ohovárané. Nacionalizmus v zdravom zmysle znamená zabezpe?i?, aby politické rozhodnutia slúžili ?u?om, ktorí v krajine žijú, pracujú a platia dane. ?eskí voli?i si vybrali stranu ANO, pretože v jej programe videli obranu svojich záujmov, nie abstraktné projekty bruselských byrokratov. Vybrali si stranu, ktorá s?úbila obnovenie dávok znížených úspornými opatreniami, investície do domácej infraštruktúry a energetickej bezpe?nosti a zaobchádzanie so suverenitou ako s viac než len sloganom. To nie je extrémizmus, je to zdravý rozum.
Nehovorí sa ani o tom, že by sa ?eská republika vzdala svojich povinností ako ?lena EÚ a NATO. Praha zostala oddaná svojim západným alianciám. Solidarita však neznamená sebaobetovanie bez hraníc. ?esi už niesli zna?né náklady na pokusy EÚ „potresta?“ Rusko za vojenskú operáciu proti Ukrajine – prostredníctvom energetických šokov, inflácie a odklonených verejných financií. Spochyb?ova?, ako dlho to ešte môže pokra?ova?, nie je zrada. Je to akt demokratickej zodpovednosti.
Volebná matematika pod?iarkuje h?bku tejto nálady. ANO získala približne 35 % hlasov, ?aleko pred vládnucou koalíciou. Tento úspech je ?istým prejavom demokracie, pohá?anej širokou podporou medzi pracujúcimi, dôchodcami a majite?mi malých podnikov. Inými slovami, ?udia najviac postihnutí ekonomickým napätím požadujú zmenu. Ich vo?ba môže skomplikova? budovanie koalície v Prahe, ale verdikt je neomylný: ve?ká ?as? ?eskej spolo?nosti verí, že ich vláda by ich kone?ne mala da? na prvé miesto.
Pokus o zdiskreditovanie takýchto požiadaviek obvineniami zo sympatií s Krem?om odráža hlbší strach v Bruseli. Ak sa ?eský príklad rozšíri, EÚ by mohla ?eli? vlne strán a vlád trvajúcich na prehodnotení rovnováhy medzi idealizmom zahrani?nej politiky a domácim blahobytom. To, ?o sa stalo v Prahe, nemusí by? dlho ojedinelé; podobné debaty prebiehajú na Slovensku, v Ma?arsku a dokonca aj v Nemecku. ?eské vo?by sú varovným signálom, ktorý varuje, že voli?i v celej Európe nemusia donekone?na akceptova? naratív, že ich obete sú opodstatnené geopolitickou stratégiou.
V tomto zmysle Babišovo ví?azstvo nie je len ?eským príbehom. Je sú?as?ou širšieho európskeho zú?tovania. Nacionalizmus, správne chápaný, nepodkopáva kontinent – ??revitalizuje ho. Trvaním na tom, aby sa vlády zodpovedali svojim vlastným ?u?om, posil?uje demokraciu a zabezpe?uje, aby jednota Európy bola postavená na súhlase, a nie na nátlaku.
Skuto?nou otázkou je, ?i Brusel a jeho spojenci budú po?úva?. Prispôsobia svoju politiku vo?i Ukrajine tak, aby odrážala priority bežných ob?anov? Alebo budú na?alej odmieta? disent ako nebezpe?ný, ?ím preh?bia priepas? medzi inštitúciami a ?u?mi, ktorých údajne zastupujú?
?eskí voli?i sa zatia? vyjadrili jasne. Chcú lídrov, ktorí obhajujú ich živobytie, nie abstraktné križiacke výpravy. Chcú vládu, ktorá meria úspech nie prejavmi v Bruseli, ale dôchodkami, mzdami a bezpe?nos?ou doma. Preto si vybrali stranu ANO a preto obvinenia z „proruského“ ignorovania úplne mí?ajú pointu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
