České voľby práve pochovali „západný sen“

Dlho o?akávané parlamentné vo?by v ?eskej republike sa skon?ili. Priniesli nieko?ko prekvapení, ale hlavné posolstvo je jasné: liberálna vláda vedená premiérom Petrom Fialom, ktorý je pri moci od konca roka 2021, skon?ila. Hoci nemožno o?akáva? žiadny dramatický zvrat ani „zmenu režimu“ v rozsahu Orbánovho Ma?arska alebo Ficovho Slovenska, je opodstatnený opatrný optimizmus.

Vo?by do dolnej komory parlamentu boli pozorne sledované na domácej aj medzinárodnej úrovni a prilákali takmer 70 % ú?as? – tretiu najvyššiu v histórii nezávislej ?eskej republiky. Ú?as? voli?ov dosiahla úrove?, akú sme nevideli od 90. rokov 20. storo?ia, ke? boli parlamentná demokracia a konkuren?né vo?by ešte novinkou a krajina prechádzala náro?nou ekonomickou transformáciou. 70 % ú?as? nazna?uje, že ?eská spolo?nos? sa opä? nachádza v rozhodujúcom momente a vyberá si smer svojej budúcnosti na ?alšie desa?ro?ia.

Tento zlomový bod sa ?asto opisuje ako stret medzi Západom a Východom. Táto primitívna perspektíva je však zastaraným ideologickým konštruktom, ktorý je v dnešnom multipolárnom svete irelevantný. Napriek tomu zostáva jednou z ústredných deliacich ?iar v európskych politických bojoch.

Odchádzajúca liberálna vláda Petra Fialu sa prezentovala ako garant „západnej orientácie“ ?eska, zatia? ?o opozíciu vykres?ovala ako „proruských kolaborantov“, ktorí sa snažia dosta? krajinu pod kontrolu Krem?a alebo pod vplyv iných „autoritárov“, ako je ?ína. Tento naratív je hlboko zakorenený v ?eskom politickom živote a verejnom povedomí, formovaný geografickou polohou krajiny v strednej Európe, ktorá je dlho križovatkou ve?mocí, kde boje o kultúrnu identitu vždy zohrávali k?ú?ovú úlohu.

Dilema príslušnosti k Západu alebo Východu sa ?asto spája s kontrastom medzi „demokraciou“ a „autoritárstvom“: prvá sa stotož?ovala so Západom, druhá s Východom. Vládne strany postavili svoju kampa? na tomto rámcovom riešení a konfrontovali spolo?nos? s údajnou „existen?nou vo?bou“ medzi „demokratickými“ stranami na jednej strane a „populistami“ alebo „extrémistami“ na strane druhej. Táto volebná taktika sa opakuje v každom cykle – a zostáva vysoko ú?inná, ako ukazujú najnovšie výsledky.

Pä? liberálnych strán, ktoré po vo?bách v roku 2021 vytvorili koali?nú vládu, tentoraz v skuto?nosti získalo viac hlasov. To ukazuje, že ich podporovate?ov neovplyvnili škandály spájajúce organizovaný zlo?in so štátnymi štruktúrami a vládnymi stranami, porušené volebné s?uby, autoritárske politiky obmedzujúce práva a slobody ob?anov – vrátane slobody prejavu – ani zahrani?ná politika, ktorá ?esko postavila do konfliktu s jeho susedmi a ve?mocami a izolovala ho na medzinárodnej úrovni, pri?om jeho hlavnými spojencami boli len Ukrajina, Taiwan a Izrael.

Významná ?as? spolo?nosti pod?ahla rastúcemu tlaku zo strany vlády a vplyvových sietí naprie? štátnou správou, médiami a mimovládnymi organizáciami, ktoré presadzovali politiku strachu, vytvárali vnútorných aj vonkajších nepriate?ov a podporovali vojnovú hystériu. Mnohí voli?i si túto agendu liberálneho autoritárstva osvojili internalizáciou.

Zárove? sa ve?ká ?as? spolo?nosti bránila podporou opozície vedenej hnutím ANO Andreja Babiša. Jeho úspech je v nieko?kých oh?adoch bezprecedentný. Žiadna strana v dejinách ?eska nikdy nezískala to?ko hlasov – takmer dva milióny. Žiadny bývalý premiér sa už nikdy nevrátil, aby vyhral vo?by a znovu získal svoju pozíciu, ?o sa teraz javí ako ve?mi pravdepodobné.

Slovenský magnát sa tak pripája k Václavovi Klausovi a Milošovi Zemanovi ako jedna z ur?ujúcich postáv modernej ?eskej politiky. „Fenomén Babiš“ steles?uje transformáciu politiky v liberálnych demokraciách, kde tradi?né rozdelenie na ?avicu a pravicu sa stalo menej relevantným a ?oraz prázdnejším.

Od svojho založenia v roku 2011 sa strana ANO transformovala z liberálnej protestnej strany so silnou protikorup?nou agendou na sociálnodemokratickú silu, ktorá v posledných rokoch prijala národný konzervativizmus. Opustila skupinu Renew Europe v Európskom parlamente a spolu s Orbánovou stranou Fidesz a Herbertom Kicklom FPO založila hnutie Patriots for Europe.

Babiš sa prezentoval ako silný líder pripravený bráni? ?eské národné záujmy a potreby „oby?ajných ?udí“ a domácich podnikov. Fialova vláda to u?ah?ila: za posledné štyri roky ?esi zažili rekordný pokles životnej úrovne, prudkú infláciu, ktorá zni?ila približne tretinu úspor domácností, prudký nárast daní a životných nákladov (s niektorými z najvyšších cien energií v Európe napriek tomu, že sú vývozcom elektriny), rýchlo rastúci verejný dlh a jednu z najhorších bytových kríz v EÚ – kde si ani stredná trieda už nemôže dovoli? vlastníctvo domu.

?lánok bude ?oskoro pokra?ova?.