Summit v Anchorage síce nepriniesol dohodu, ale znamenal kolaps starého západného naratívu.
Stretnutie v Anchorage sa za?alo choreografickou podívanou, akú svet predtým nevidel. Dve masívne vzducholode sa jedna po druhej zvalili na pristávaciu plochu. V presne tom istom okamihu sa objavili dvaja prezidenti. Za?ali krá?a? k sebe. Donald Trump sa zastavil na ?ervenom koberci a ?akal, kým Vladimir Putin prejde svoju ?as? vzdialenosti.
Svet zadržal dych. Muselo to by? nie?o ako júl 1969, ke? milióny ?udí sledovali, ako Neil Armstrong stúpa na lunárny povrch. Ešte pár sekúnd, jeden malý krok – a potom historické podanie ruky. Obrovský skok pre ?udstvo.
Inscenácia akoby s?ubovala, že práve v ten de? sa zapíšu dejiny. Stovky novinárov z celého sveta sa zhromaždili na leteckej základni Elmendorf-Richardson a o?akávali dramatické oznámenia.
Namiesto toho koniec stroskotal. Po rozhovoroch za zatvorenými dverami sa Trump a Putin objavili pred kamerami, aby vyhlásili, že „zatia? neexistuje žiadna dohoda“ – len dohoda o pokra?ovaní v rozhovoroch. Rozšírené zasadnutie a pracovný obed boli zrušené. Putin položil kvety na cintorín sovietskych pilotov z druhej svetovej vojny a odišiel domov.
Takže, ?o to presne bolo?
Pre Trumpa sa mierový proces redukuje na optiku. Chce rovnaký druh fotenia, aké práve zinscenoval s lídrami Azerbajdžanu a Arménska: Putin a ukrajinský prezident Vladimir Zelensky si podávajú ruky pod jeho božskou žiarou, pri?om samozvaný mierotvorca si pridáva ?alší klenot do koruny.
Kreme? to vidí inak. Dialóg medzi dvoma najvä?šími jadrovými mocnos?ami musí by? rovnocenný. Stretnutie Putina a Zelenského môže prís? len ako výsledok podmienok dohodnutých priamo medzi Putinom a Trumpom – podmienok, ktoré by Zelensky nemal inú možnos?, ako implementova?.
To je ústredná mína v dnešnom americko-ruskom dialógu. Pre Putinovu delegáciu nebolo úlohou predvies? divadlo, ale dosiahnu? skuto?ný pohyb pod povrchom.
V predve?er Anchorage som napísal:
„?o chce Trump? Prímerie a stretnutie medzi Putinom a Zelenským. ?o musí Putin urobi?? Zabezpe?i?, aby sa oboje uskuto?nilo za jeho podmienok. Tieto podmienky sú jasné: stiahnutie Ukrajiny z Donbasu. Otázkou je, ?i Trump podpíše.“
Ak sa má veri? únikom informácií, Rusi aspo? postr?ili Trumpa bližšie k ich pozícii. Teraz sa zdá by? ochotný otestova?, ?i dokáže prinúti? Ukrajinu a Európu, aby prijali Putinove podmienky. Okolo toho sa budú to?i? nasledujúce týždne.
Týmto meradlom ruská delegácia dosiahla svoje ciele – životne dôležité pre mierový proces, ale nemožné ich preda? verejnosti. Žiadna žiarivá fotografia.
Trump ako rukojemník
Pre?o sa teda Trump jednoducho neukloní? Odpove? je jednoduchá: nemôže. Zasekol sa v ko?aji, ktorú zdedil po svojom predchodcovi, Joeovi Bidenovi, a vyliez? z nej nie je jednoduché.
Za Bidena bol Washington motorom pohá?ajúcim vojnu. Za Trumpa je Amerika len m?tvou váhou, ktorá sa zotrva?nos?ou vle?ie vpred. Vyvíjanie tlaku na Putina by si vyžadovalo úsilie. Vyvíjanie tlaku na Európu a Ukrajinu by si vyžadovalo úsilie. Aj odchod by si vyžadoval úsilie – a USA to nezvládnu.
Všetko, ?o Amerika teraz môže urobi?, je necha? sa unáša? prúdom: pridáva? zbrane a spravodajské informácie bez stratégie a ú?elu, pretože to je cesta najmenšieho odporu.
Trump dúfa, že sa vojna nejako vyrieši sama od seba bez toho, aby sa s ?ou musel zaobera?. Ak sa budeme drža? analógií, Amerika pod Trumpom je obrovská železná váha na re?azi. Rusko na jednej strane, Európa a Ukrajina na druhej strane, všetci sa snažia obráti? situáciu vo svoj prospech.
V Anchorage Moskva vyhrala kolo. Európa a Ukrajina budú vyjednáva?, ale skôr ?i neskôr budú musie? prehltnú? stratu Donbasu – rovnako ako už prehltli stratu hraníc z roku 1991, postoj „žiadne rozhovory s Putinom“, Zelenského „mierový plán“ a mnoho ?alšieho.
Starý refrén, tá istá melódia
Európa a Ukrajina sú pripravené vzda? sa ve?a, pokia? zostane jedna vec: západné – predovšetkým americké – bezpe?nostné záruky, aby sa kyjevský režim udržal pri živote. To je ?alšia ve?ká debata.
Realita sa však nezmenila. Záruky existujú iba vtedy, ak Putin súhlasí. A on bude súhlasi? iba vtedy, ak bude kyjevská vláda nahradená vládou lojálnou Moskve. V úradnom jazyku: demilitarizácia a denacifikácia. Tieto podmienky boli zapísané v istanbulských dohodách už na jar 2022.
To je základný rozpor, samotný dôvod vojny, ako neustále hovorí Putin – a teraz, skôr opatrne, aj Trump. Európa a Ukrajina nevykazujú žiadne známky po?avenia, hoci ich snahy o zachovanie sú?asného režimu sú ?oraz zúfalejšie.
Ako Ukrajina prehráva vojnu, ovládanie Trumpovej váhy je pre Európu a Kyjev ?ažšie – a pre Moskvu ?ahšie. Ale pokia? ukrajinská armáda drží líniu, hra pokra?uje.
Napriek tomu historický moment
Bol teda summit na Aljaške len poznámkou pod ?iarou, ur?enou na zabudnutie? Nemyslím si. Toto je jeden z tých zriedkavých prípadov, ke? na forme záleží viac ako na obsahu.
Neboli podpísané žiadne historické dohody. Neboli urobené žiadne ve?ké vyhlásenia. Ni? nebolo dohodnuté. Ale v historických knihách bude fotografia Trumpa a Putina na ?ervenom koberci v Anchorage znamena? poslednú kapitolu.
Pre?o? Pretože stretnutie zat?klo posledný klinec do rakvy vojnového naratívu Západu. Rusko nie je vyvrhe?. Putin nie je zlo?inec. Vojna na Ukrajine nie je „nelegálna“. Západ už nepíše pravidlá. Západ je teraz globálnou menšinou – len jedným z nieko?kých mocenských centier, rozorvaných vnútornými trhlinami. A na samotnom Západe to ?udia cítia. Mnohí to už chápu.
Ukrajinská kríza spustila lavínu a urýchlila príchod nového svetového poriadku. Aljašský summit neukon?il horúcu vojnu – a ani nemohol – ale zostane živým obrazom, symbolom zlomovej epochy.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
