Ceny SAV, Slovák preskúma Madagaskar a obmedzenie otepľovania

Bratislava 20. júna (TASR) – Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Osobnosti vedy si prevzali Ceny SAV, vedecký tím so zástupcom Slovenska preskúma neprebádaný Madagaskar i zistenie, že na obmedzenie otepľovania na 1,5 stupňa zostávajú tri roky. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Osobnosti vedy si v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied (SAV) na Smolenickom zámku v utorok prevzali najvyššiu formu ocenenia tvorivej činnosti – Ceny SAV. Akadémia ich udeľuje každoročne. Počas slávnostného oceňovania boli odovzdané aj vyznamenania výnimočným osobnostiam vedy.

„SAV stojí na špičkových výkonoch jednotlivcov či kolektívov, ktoré sme dnes ocenili. Udelili sme aj vysoké vyznamenania členom bývalého predsedníctva SAV a dlhoročnému predsedovi, pričom tieto vyznamenania sú nielen za vedeckú činnosť, ale aj za prínos v oblasti manažmentu vedy a riadenia SAV,“ uviedol predseda SAV Martin Venhart.

Výnimočné osobnosti vedy si ocenenia prebrali v niekoľkých kategóriách. Udelené boli za výsledky vedeckovýskumnej práce a za popularizáciu vedy. Cenu SAV udelili aj za výnimočnú medzinárodnú spoluprácu či pre mladú vedeckú osobnosť.

Za výsledky vedeckovýskumnej práce získal Cenu SAV pracovný tím Centra biológie rastlín a biodiverzity pod vedením Maksyma Danchenka. Tiež Elena Marushiaková a Veselin Popov z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a Barbora Buzássyová z Historického ústavu SAV. V kategórii mladých vedeckých pracovníkov bol ocenený Oliver Zajac z Historického ústavu SAV. Za výsledky medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce získal ocenenie kolektív pracovníkov oddelenia biofyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

V kategórii popularizácia vedy a spoločenské aplikácie vedy boli ocenení Michal Danko z Ústavu hydrológie SAV a Patrícia Fogelová zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Ocenenie získali aj Oľga Zápotočná, Kamila Urban a Zuzana Jančík z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Tiež Archeologický ústav SAV. Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy pre novinársku obec získala Zuzana Vitková.

Medzinárodná vedecká expedícia so slovenským zástupcom, ktorá bude skúmať neporušenú prírodu a najmä faunu Madagaskaru, odcestovala na svoju misiu. „Ideme na územie, kde 80 percent živočíchov sú endemity, teda také, ktoré nežijú nikde inde,“ priblížil ekológ a entomológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, ktorý je jediným zástupcom Slovenska vo výprave.

Zdôraznil, že nielen pre vedeckú komunitu, ale celkovo pre humánnu spoločnosť je veľmi dôležité poznať, čo všetko na ostrove pri africkom pobreží žije. „Očakávame viaceré prekvapenia a objavy nových druhov fauny. Aj keď sme všetko odborníci, máme skúsenosti z rôznych kontinentov, vždy nás nové druhy môžu ohromiť. Každý organizmus môže mať vlastnosti, ktorými nás prekvapí, napríklad po farmakologickej stránke,“ upozornil Krištín. Vo výprave sú genetici, akustici či entomológovia z Nemecka, zo Švajčiarska, z Anglicka, Chorvátska.

Členovia výpravy sú pripravení pracovať a žiť v náročných podmienkach, v džungli, bez elektriny, prístreškov a iných výdobytkov civilizácie. Aj preto sa na expedíciu dlho pripravovali. „Elektrinu si budeme vyrábať prostredníctvom solárnych panelov, spať plánujeme v hamakoch v korunách stromov a piť budeme dezinfikovanú dažďovú vodu,“ približuje Krištín.

Expedícia na Madagaskar potrvá tri týždne, medzinárodný tím sa plánuje vrátiť 10. júla.

Na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia zostávajú už len tri roky, a to v prípade, že budú emisie škodlivé pre klímu naďalej na súčasnej úrovni. Vyplýva to zo štúdie, na ktorej sa podieľalo viac než 60 medzinárodných vedcov.

Snaha zabrániť otepleniu sveta o viac než 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s teplotami v predindustriálnom období je jedným z kľúčových záväzkov Parížskej zmluvy, na ktorej sa štáty sveta dohodli v roku 2015 v snahe odvrátiť najnebezpečnejšie dôsledky zmeny klímy.

Vedci vo svojej štúdii zistili, že „uhlíkový rozpočet“ – teda množstvo oxidu uhličitého, ktoré môže ľudstvo ešte vypustiť, aby trvalo udržalo otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia – bude vyčerpaný už o niečo viac ako tri roky.

Zmena klímy už podľa stanice BBC zhoršila mnohé extrémy počasia, napríklad vysoké teploty vzduchu, a zapríčinila rýchle zvyšovania hladín svetových morí, čo ohrozuje pobrežné komunity.

„Veci sa hýbu nesprávnym smerom,“ povedal vedúci autor štúdie profesor Piers Foster. „Vidíme bezprecedentné zmeny a vidíme tiež otepľovanie Zeme a zrýchľovanie stúpania hladiny morí,“ pokračoval vedec. Tieto zmeny sa podľa neho predpovedali už nejaký čas a možno ich priamo priradiť k veľmi vysokej úrovni emisií.

Vedci začiatkom roka 2020 určili, že ľudstvo by mohlo vypustiť len 500 miliárd ton oxidu uhličitého, ktorý otepľuje planétu, na 50-percentnú šancu udržať oteplenie na úrovni 1,5 stupňa Celzia. Podľa najnovšej štúdie sa však do roka 2025 „uhlíkový rozpočet“ znížil na 130 miliárd ton oxidu uhličitého.

Spomínané zníženie je do veľkej miery spôsobené pokračujúcimi rekordnými emisiami oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov, ktoré otepľujú planétu, ako je metán, ale taktiež aj zlepšením vedeckých odhadov.