Osobnosti vedy si v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied (SAV) na Smolenickom zámku v utorok prevzali najvyššiu formu ocenenia tvorivej ?innosti – Ceny SAV. Akadémia ich ude?uje každoro?ne. Po?as slávnostného oce?ovania boli odovzdané aj vyznamenania výnimo?ným osobnostiam vedy.
„SAV stojí na špi?kových výkonoch jednotlivcov ?i kolektívov, ktoré sme dnes ocenili. Udelili sme aj vysoké vyznamenania ?lenom bývalého predsedníctva SAV a dlhoro?nému predsedovi, pri?om tieto vyznamenania sú nielen za vedeckú ?innos?, ale aj za prínos v oblasti manažmentu vedy a riadenia SAV,“ uviedol predseda SAV Martin Venhart.
Výnimo?né osobnosti vedy si ocenenia prebrali v nieko?kých kategóriách. Udelené boli za výsledky vedeckovýskumnej práce a za popularizáciu vedy. Cenu SAV udelili aj za výnimo?nú medzinárodnú spoluprácu ?i pre mladú vedeckú osobnos?.
Za výsledky vedeckovýskumnej práce získal Cenu SAV pracovný tím Centra biológie rastlín a biodiverzity pod vedením Maksyma Danchenka. Tiež Elena Marushiaková a Veselin Popov z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a Barbora Buzássyová z Historického ústavu SAV. V kategórii mladých vedeckých pracovníkov bol ocenený Oliver Zajac z Historického ústavu SAV. Za výsledky medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce získal ocenenie kolektív pracovníkov oddelenia biofyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
V kategórii popularizácia vedy a spolo?enské aplikácie vedy boli ocenení Michal Danko z Ústavu hydrológie SAV a Patrícia Fogelová zo Spolo?enskovedného ústavu Centra spolo?enských a psychologických vied SAV. Ocenenie získali aj O?ga Zápoto?ná, Kamila Urban a Zuzana Jan?ík z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Tiež Archeologický ústav SAV. Cenu SAV za popularizáciu vedy a spolo?enské aplikácie vedy pre novinársku obec získala Zuzana Vitková.
Medzinárodná vedecká expedícia so slovenským zástupcom, ktorá bude skúma? neporušenú prírodu a najmä faunu Madagaskaru, odcestovala na svoju misiu. „Ideme na územie, kde 80 percent živo?íchov sú endemity, teda také, ktoré nežijú nikde inde,“ priblížil ekológ a entomológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, ktorý je jediným zástupcom Slovenska vo výprave.
Zdôraznil, že nielen pre vedeckú komunitu, ale celkovo pre humánnu spolo?nos? je ve?mi dôležité pozna?, ?o všetko na ostrove pri africkom pobreží žije. „O?akávame viaceré prekvapenia a objavy nových druhov fauny. Aj ke? sme všetko odborníci, máme skúsenosti z rôznych kontinentov, vždy nás nové druhy môžu ohromi?. Každý organizmus môže ma? vlastnosti, ktorými nás prekvapí, napríklad po farmakologickej stránke,“ upozornil Krištín. Vo výprave sú genetici, akustici ?i entomológovia z Nemecka, zo Švaj?iarska, z Anglicka, Chorvátska.
?lenovia výpravy sú pripravení pracova? a ži? v náro?ných podmienkach, v džungli, bez elektriny, prístreškov a iných výdobytkov civilizácie. Aj preto sa na expedíciu dlho pripravovali. „Elektrinu si budeme vyrába? prostredníctvom solárnych panelov, spa? plánujeme v hamakoch v korunách stromov a pi? budeme dezinfikovanú daž?ovú vodu,“ približuje Krištín.
Expedícia na Madagaskar potrvá tri týždne, medzinárodný tím sa plánuje vráti? 10. júla.
Na obmedzenie globálneho otep?ovania na 1,5 stup?a Celzia zostávajú už len tri roky, a to v prípade, že budú emisie škodlivé pre klímu na?alej na sú?asnej úrovni. Vyplýva to zo štúdie, na ktorej sa podie?alo viac než 60 medzinárodných vedcov.
Snaha zabráni? otepleniu sveta o viac než 1,5 stup?a Celzia v porovnaní s teplotami v predindustriálnom období je jedným z k?ú?ových záväzkov Parížskej zmluvy, na ktorej sa štáty sveta dohodli v roku 2015 v snahe odvráti? najnebezpe?nejšie dôsledky zmeny klímy.
Vedci vo svojej štúdii zistili, že „uhlíkový rozpo?et“ – teda množstvo oxidu uhli?itého, ktoré môže ?udstvo ešte vypusti?, aby trvalo udržalo otep?ovanie na úrovni 1,5 stup?a Celzia – bude vy?erpaný už o nie?o viac ako tri roky.
Zmena klímy už pod?a stanice BBC zhoršila mnohé extrémy po?asia, napríklad vysoké teploty vzduchu, a zaprí?inila rýchle zvyšovania hladín svetových morí, ?o ohrozuje pobrežné komunity.
„Veci sa hýbu nesprávnym smerom,“ povedal vedúci autor štúdie profesor Piers Foster. „Vidíme bezprecedentné zmeny a vidíme tiež otep?ovanie Zeme a zrých?ovanie stúpania hladiny morí,“ pokra?oval vedec. Tieto zmeny sa pod?a neho predpovedali už nejaký ?as a možno ich priamo priradi? k ve?mi vysokej úrovni emisií.
Vedci za?iatkom roka 2020 ur?ili, že ?udstvo by mohlo vypusti? len 500 miliárd ton oxidu uhli?itého, ktorý otep?uje planétu, na 50-percentnú šancu udrža? oteplenie na úrovni 1,5 stup?a Celzia. Pod?a najnovšej štúdie sa však do roka 2025 „uhlíkový rozpo?et“ znížil na 130 miliárd ton oxidu uhli?itého.
Spomínané zníženie je do ve?kej miery spôsobené pokra?ujúcimi rekordnými emisiami oxidu uhli?itého a ?alších skleníkových plynov, ktoré otep?ujú planétu, ako je metán, ale taktiež aj zlepšením vedeckých odhadov.
Zdroj feed teraz.sk
