V piatok 1. marca si pripomíname jubileum 70 rokov režiséra, scenáristu a herca Juraja Nvotu. Režisérsky sa podie?al na takých kultových snímkach ako Kruté radosti, Muzika, Eštebák, Rukojemník, ?i Johankino tajomstvo, ale aj na známych divadelných hrách Gazdova krv, Letmý sneh, Zmierenie, Komúna, Nevesta a ?alších.
„Cením si všetko, ?o si našlo cestu k srdcu a mysli diváka. Len vtedy má divadlo, aj film zmysel. Môžem sa pochváli? (lebo kto vás pochváli, ak nie vy sám) inscenáciami, ktoré presiahli horizont našej krajiny. V roku 1981 sme boli s trnavským predstavením Charlie pozvaní na festival do Lyonu pri príležitosti svetového kongresu divadiel pre mladých. Organizátori nás požiadali, aby sme ho odohrali ešte raz a nakoniec až pä?krát. Úspech predstavenia nato?ko ovplyvnil priebeh kongresu, že do jeho exekutívy bol namiesto sovietskeho delegáta zvolený ?eskoslovenský,“ povedal pre TASR Nvota.
Ako ?alej prezradil, cení si aj hos?ovanie Astorky v newyorskom divadle La mama s predstavením Armagedon na Grbe, ?i pozvanie Divadla na zábradlí na festival v Lisabone s Bernhardovým Námestím hrdinov. „Taktiež pozvanie Astorky do New Yorku na festival venovaný Václavovi Havlovi s hrou Pred odchodom na dôchodok. Tých divadelných aj filmových festivalov za železnou oponou bolo viac. V ?ase ostnatých hraníc mali pre nás dnes už ?ažko vysvetlite?nú hodnotu, ale aj dozvuky na ŠtB,“ vysvetlil režisér.
Juraj Nvota sa narodil 1. marca 1954 v Bratislave. V rodnom meste vyštudoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Krátko po skon?ení štúdií v roku 1977 debutoval v trnavskom Divadle pre deti a mládež hrou Tom Sawyer. Za ?u získal v roku 1978 cenu za réžiu na festivale Divadelná mlados? v ?eských Bud?joviciach. Nasledovali réžie hier Romeo a Júlia, Hamlet III, Muž ako muž, Traja mušketieri, Ako som vstúpil do seba, Ako sme sa h?adali, Ako bolo, Kone sa strie?ajú a iné.
Režisérsky debutoval v roku 1982 v Radošinskom naivnom divadle. Pod jeho vedením tento súbor naštudoval tridsa? celove?erných hier. Medzi ne patrili hry ako Svadba, ?ierna ovca, Nevesta predaná Kubovi, Nebo peklo raj, Lá-ska-nie, Niekto to rád slovenské, Poloobla?no a iné. ?asto spolupracuje s pražským Štúdiom Ypsilon, kde vytvoril inscenácie Svätá rodina, Okno, Altánek. V Divadle Na zábradí zase režíroval inscenácie Nám?stí Hrdin?, Kozmonauti, Zázrak v ?erném dom?, My hrdinové, Louis a Louisa. V Huse na provázku Mariinu volbu. Režíroval aj muzikály Kabaret v Astorke a Divú Báru v Mestskom divadle v Brne, v Košiciach zase operu Don Giovanni.
Juraj Nvota je zárove? popredným filmovým a televíznym režisérom. Jeho prvou televíznou inscenáciou bola Paradajka za rohom (1981), po ktorej nasledovali televízne filmy Tajomstvá pod vie?kami (1990), Rýchlik (1990), Ženské oddelenie (1991), Prášky na spanie (1997), Priate?stvá padajúceho lístia (1998) a Sle?na Dušehojivá (2000).
Jeho celove?erný film Kruté radosti (2002) patril na Festivale slovenských filmov vo francúzskom Cran-Gevrier v roku 2003 k dvom najúspešnejším. V roku 2007 nakrútil film Muzika pod?a populárnej prózy Petra Piš?anka. Divákov zaujala aj Nvotova snímka Eštebák (2012) s Ji?ím Mádlom v hlavnej úlohe, ako aj film Rukojemník (2014).
Nvotu ovplyvnili viacerí umelci. V roku 1967, ke? mal 13 rokov, na vlastné o?i videl v Prahe výstavu Salvadora Dalího a Joana Miróa. Neskôr po?úval Cream, Jimiho Hendrixa, Kryštofa Pendereckého a ?ítal o Living theater. „Na strednej som v Divadle na korze videl Beckettovo ?akanie na Godota a Soiree. Na VŠMU ma samozrejme ovplyvnili moji profesori Jozef Budský a Miloš Pietor. Najviac ma ale lákali malé divadlá, ktorým sa po?as rusofikácie, zvanej normalizácia, darilo ochráni? najviac slobody. Dôsledky ruského gumovania našej identity znášame dodnes,“ uviedol pre TASR Nvota.
Ako herec vytvoril rôznorodé postavy – od krehkých, zranite?ných až po komické. Popularitu mu priniesol film režiséra Dušana Hanáka Ružové sny (1976). Nasledovali snímky Ja milujem ty miluješ (1980), Tichá rados? (1985), Všetko ?o mám rád (1992) ?i Pokoj v duši (2009). Ako herec sa objavil aj vo filmoch Nedodržaný s?ub (2009), Ob?anský pr?kaz (2010), Klauni (2013), Olga Hepnarová (2016) a Slovo (2022).
Nvota je od roku 1992 ?inný na VŠMU. V sú?asnosti u?í divadelnú réžiu. „Tento rok vediem prvý a absolventský ro?ník zárove?. V Astorke sa momentálne podie?am na príprave inscenácie Tulák inšpirovanej reportážou Martina M. Šime?ku. Po jej premiére pôjdem do Prahy režírova? novú hru Milana Uhdeho Faustiáda. Myslím aj na film pod?a scenára Jána Koóša, ktorý v Cannes získal Zvláštnu cenu poroty ScriptEast-u (XVI. Cena Krzysztofa Kieslowskeho). Ale ke?že tento projekt už dlhšiu dobu nedostáva zelenú na realizáciu, za?ínam sa domnieva?, že problém je v mojom veku,“ dodal pre TASR s humorom.
Režisér získal Výro?nú cenu Slovenského literárneho fondu za roky 1992, 1993 a 1998. V rokoch 1997, 1999 a 2001 ho nominovali na cenu DOSKY. V roku 2003 dostal filmovú cenu IGRIC za réžiu filmu Kruté radosti. V roku 2005 mu udelili Prémiu Literárneho fondu, Slovenského filmového zväzu a Únie slovenských televíznych tvorcov za réžiu televízneho filmu ?love?ina. V roku 2008 získal cenu IGRIC za réžiu filmu Muzika. Túto snímku ocenili deviatimi cenami Slnko v sieti, medzi nimi rovnako aj za réžiu. Nvota získal cenu Grand Prix a cenu diváka Nová dráma za inscenáciu Nevesta (2023).
Nvota je po tretíkrát ženatý. Má syna Jakuba a Samka, dcéry Dorotu, Terezu a Marínu.
Zdroje: www.snd.sk www.rnd.sk www.csfd.cz
Zdroj feed teraz.sk
