Celomestské katolícke ľudové misie v Nitre ukončila svätá omša

Nitra 13. apríla (TASR) – Záverečnou svätou omšou na nitrianskej Kalvárii vyvrcholili Celomestské katolícke ľudové misie v Nitre. Zapojili sa do nich misijné tímy rehoľníkov v mestských farnostiach na Chrenovej, v Dolnom meste, Kostole sv. Ladislava – u Piaristov, na Klokočine, Kalvárii, v Hornom meste, či Dražovciach.

Počas siedmich dní realizovali misijné aktivity vo farnostiach, vo farských chrámoch počas svätých omší, na školách, v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, domovoch pre seniorov. O záujme o misie svedčí hojná účasť veriacich, zhodnotilo Biskupstvo Nitra.

Slávnostnú svätú omšu pri poľnom oltári na Kalvárii celebroval nitriansky biskup Viliam Judák s farármi mestských farností a rehoľnými kňazmi z misijných tímov. „Našou misiou je evanjelizovať, ohlasovať posolstvo spásy ľuďom, ktorí do dnešného dňa nepoznajú Ježiša Krista, a to slovom útechy potvrdeným našim životom. Naša viera nie je ideológia, ktorá chce niekoho presvedčiť. Je to náš každodenný život, naše vzťahy, vzájomná pomoc odpustenia, niekedy aj trpezlivé znášanie nespravodlivosti, náš životný príklad,“ povedal biskup.

Skonštatoval, že misia sa týka jednak nepokrstených, ale tiež pokrstených, ktorí nežijú podľa požiadaviek vyplývajúcich z krstu. „Táto skupina sa u nás z rozličných dôvodov neustále zväčšuje. Je preto našou spoločnou úlohou venovať im osobitnú pozornosť, aby sa vrátili k pravému kresťanstvu,“ uviedol Judák.

Pripomenul, že práve v nedeľu uplynie 75 rokov od chvíle, keď sa v noci z 13. na 14. apríla 1950 začala akcia K. Týkala sa celej Československej republiky a 14.000 rehoľníkov, ktorí boli násilne koncentrovaní v kláštoroch. Postupne boli mnohí z nich privádzaní pred svetské súdy, boli zatváraní iba preto, že sa hlásili ku Kristovi, povedal Judák.

Rehoľníci boli podľa vyjadrenia biskupa vydaní napospas ľudskej zlobe, keď ich posielali za vlastizradu alebo za iné zinscenované delikty do väzenia na dlhé roky. „V takýchto situáciách sa pre človeka bez viery, nádeje a lásky rúca svet. Týmto ľuďom sa svet nezrútil, lebo vedeli prijímať božskú útechu, ktorú Pán celkom paradoxne rezervuje tým, čo sú ochotní prijať účasť na jeho utrpení. Nádej nie je iba optimizmus, že všetko dobre dopadne, ale dôvera v Boha, že veci majú zmysel, aj keď nevidíme hneď ovocie svojho úsilia,“ ukončil svoju kázeň biskup Judák.