Dobrou správou včerajška v tomto svete chaosu, rozvratu a konca svetového poriadku bolo včerajšie vytúžené policajné zadržanie Čuríll a prokurátora Michala Šúreka. Nejako sa to už konečne muselo začať, lebo čas neúprosne beží, tak sa to včera začalo takto – síce minimálne s ročným oneskorením, ale predsa.
Uznesenie o vznesení obvinenia má vraj 133 strán a bolo by aj pre mňa ako právneho laika mimoriadne zaujímavé sa do toho dokumentu cez noc začítať, aby človek ráno vedel čo všetko v ňom je. Vraj sa na ňom intenzívne pracovalo celé týždne až mesiace. Treba preto veriť, že bude nepriestrelný a jeho kvalita dostatočne vysoká na to, aby to celé pokračovalo a dospelo zdarne tam, kde treba. Platí prezumpcia neviny – áno, dokonca aj v tomto štáte, akokoľvek sa to môže niekomu nepáčiť – preto túto pasáž o policajnej akcii s veľavravným názvom „Kajúcnik“ pre túto chvíľu ukončím a odovzdám radšej slovo kolegovi Ďatľovi. Ten sa v tom bude vyznať zo všetkých najlepšie a má ako autor skvelej knihy o Lipšicovi aj potrebnú komentátorskú guráž veci nielen pozorne sledovať, študovať a analyzovať, ale celú problematiku aj zasvätene a zrozumiteľne komentovať.
Z Arabského mora a z celého toho Trumpom rozvráteného exotického dovolenkového raja v okolí Arabského polostrova až po Irán zatiaľ dobré správy nechodia. Trump sa aj s Netanjahuom „kapánek“ prepočítali a nerátali s tým, že sa udatný Irán kvalitne zakopal do svojich horských masívov a odpaľuje odtiaľ dobre mierené strely, ktoré dopadajú aj na americké vojenské základne v regióne a na Izrael. To človeka naštve, najmä človeka s Trumpovou impulzívnou povahou. Oplakával už na dojímavej smútočnej ceremónii prvé tri vojenské obete na americkej strane, hoci pri tom mohol aspoň spomenúť aj 165 malých nevinných iránskych dievčat, ktoré zabila jeho raketa priamo v škole počas vyučovania. Ale to sú životy Iráncov, tie ho nezaujímajú. Už mu jeho krajania doma v Štátoch štipľavo odkazujú, že by do prvej línie bojov s Iránom mal poslať svojho talentovaného syna Barrona, nech si to tam užije keďže je vo vojenskom veku. Mimochodom, ľudia v USA sa medzi rečou pýtajú „Sme už do paroma vo vojne s Iránom, alebo ešte nie“? Namiesto jasnej odpovede vyšle šéf MAGA svoju prvú dámu, aby s mimoriadnou neistotou v nie najlepšej angličtine predsedala v bezpečnom prostredí bezpečnostnej rady OSN v úlohe prezidenta USA. Neuveriteľné….. kým on sa zatiaľ doma v Bielom dome žoviálne zaoberá brokátovými závesmi na oknách, vychvaľuje prebiehajúcu prestavbu prezidentského sídla podľa vlastného projektu a nadáva ako pohan na Španielsko a na každého, kto sa mu nejako prieči.
Dobrou správou predsa len je, že sa nám aj vďaka vláde začali letecky vracať domov naši rozpŕchnutí spoluobčania, ktorí v tých rozprávkovo bohatých malých zemiach pod nečakanou paľbou striel a útokov dronov pochopili, že staré dobré príslovie všade dobre, doma najlepšie, má predsa len čosi do seba. Kdesi na sociálnych sieťach som čítal aj vtipný inzerát: „Vymením apartmán v Dubaji za garsónku v Šenkviciach.“ Odporúčam preto dovolenkovať radšej v našich bezpečných horách a dávať tým pádom zarobiť nejakú tú povestnú korunu tunajším hotelom a penziónom.
Ministerka Saková z Hlasu včera informovala, že niekoľko plne naložených tankerov s ropou pre Slovensko na celý mesiac sa pomaly blíži k chorvátskym prístavom, ktoré sú blahosklonne ochotné tú ropu vyložiť a prepraviť ju Adriou až k nám pod podmienkou, že to mazľavé čierne zlato nie je ruskej proveniencie. Chorváti, toto vám bratia slovanskí nezabudneme! V tejto veci ste sa zachovali presne tak, ako zákerná ukrajinská premiérka Júlia Timošenková s dlhočizným copom, omotaným niekoľko razy okolo celej hlavy. Na to, ako u nás vravieva sociálno-demokratický klasik z Topoľčian, sa v našom kabinete nezabúda.
Zdroj telegram
