Časť zákona o zodpovednosti verejnej moci za škodu je protiústavná

Košice 28. mája (TASR) – Časť zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je v súlade s Ústavou SR. Ide o ustanovenie týkajúce sa nesprávneho úradného postupu, ktoré vylučuje nárok na náhradu škody v určených prípadoch. Rozhodol o tom Ústavný súd (ÚS) SR. Novelu zákona, ako aj Správneho súdneho poriadku z roku 2023 napadla vtedajšia prezidentka SR Zuzana Čaputová, vo zvyšnej časti jej návrhu ÚS však nevyhovel.

V rozpore s ústavou je časť paragrafu 9 zákona: „Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.“

Bývalá prezidentka kritizovala, že k Správnemu súdnemu poriadku bolo prijatých 36 pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov, čím došlo k prepísaniu takmer celého pôvodného návrhu novely. Schválené znenie podľa Čaputovej okrem iného v zákone protiústavne stotožnilo inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, respektíve spravodlivého zadosťučinenia ako formy postihu orgánu verejnej moci s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy ako formy náhrady škody.