„Casanova bol nesmierne všestranný ?lovek, ktorý viedol ve?mi pestrý život. Bol to benátsky spisovate?, vzdelanec, muž slobodného ducha, hazardný hrá?, prekladate?, básnik, bankár, dobrodruh, filozof, intrigán, špión i diplomat, skrátka ?lovek, ktorý v živote robil všetko možné. Ale ako sám píše, všetko, ?o robil, robil len preto, aby si užil,“ povedal v jednom z rozhovorov Bohumil Vitásek, vedúci Kultúrneho centra v Duchcove. Práve na zámku v ?eskom meste strávil Casanova posledné roky svojho života. Spísal tu svoje pamäti, ktoré vyšli vo viac než 20 svetových jazykoch vo vyše 400 vydaniach. Okrem iného v nich priznáva, že bol stvorený pre druhé pohlavie.
Giacomo Girolamo Casanova sa narodil 2. apríla 1725 v Benátkach do hereckej rodiny. Na univerzite v Padove študoval filozofiu a právo. Po návrate do Benátok vstúpil do k?azského seminára, odkia? ho však vylú?ili pre nemravnos?. Z rovnakého dôvodu nevydržal dlho ani v službách kardinála Acquavivu, španielskeho ve?vyslanca pri Svätej stolici.
Skúšal by? vojakom, huslistom, aj advokátom, no vä?šinu ?asu trávil hazardnými hrami a milostnými pletkami. V júni 1755 ho zatkli a uväznili v Benátkach, podarilo sa mu však utiec?. Únik z povestných benátskych olovených komôr opísal vo svojom diele História môjho úteku, ktoré vyšlo v roku 1787.
Prechodne žil v Paríži, Londýne, v Berlíne, v Moskve a v mnohých ?alších mestách Európy. ?asto trpel finan?ným nedostatkom, no snažil sa finan?ne podporova? syna i svoju družku, s ktorou žil osem rokov. Pod?a svojich pamäti v rámci svojho pobytu vo Viedni navštívil aj Bratislavu, možno i viackrát. Pod?a niektorých zdrojov práve on dal vtedajšiemu korunova?nému mestu pomenovanie Krásavica na Dunaji.
Z ve?ného putovania a neustálych konfliktov ho vyslobodilo pozvanie na duchcovský zámok, kde prežil posledných 13 rokov svojho života. Pracoval tu ako knihovník grófa Jozefa Karla Emanuela z Valdštejna. Svoju prácu vnímal ako ponižujúcu a v úlohe „služobníka“, ako sa sám nazýval, sa mu nepá?ilo. Po?as prvého roku pobytu v Duchcove napísal svoje dielo Pojednanie o mravoch, vedách a umeniach.
Bol o 31 rokov starší, než Mozart, je však pravdepodobné, že sa stretli. Casanova presvied?al Mozarta, aby zmenil libreto k svojej opere Don Giovanni. Malo sa tak sta? po premiére opery v Prahe v októbri 1787. Mozart však Casanovov návrh neprijal a k zmene libreta nedošlo.
Tušiac blížiacu sa smr? Casanova spísal svoje pamäti. Zomrel 4. júna 1798 a je pochovaný v Duchcove na cintoríne pri kaplnke svätej Barbory. Jeho posledné slová vraj boli: „Žil som ako filozof, ale umieram ako kres?an.“ Posledné obdobie života známeho zvodcu v Duchcove zachytáva ?eský film Poslední r?že od Casanovy, ktorý v roku 1966 nakrútil režisér Václav Krška.
zdroj: idnes.cz, csfd.cz
Zdroj feed teraz.sk
