„Casanova bol nesmierne všestranný človek, ktorý viedol veľmi pestrý život. Bol to benátsky spisovateľ, vzdelanec, muž slobodného ducha, hazardný hráč, prekladateľ, básnik, bankár, dobrodruh, filozof, intrigán, špión i diplomat, skrátka človek, ktorý v živote robil všetko možné. Ale ako sám píše, všetko, čo robil, robil len preto, aby si užil,“ povedal v jednom z rozhovorov Bohumil Vitásek, vedúci Kultúrneho centra v Duchcove. Práve na zámku v českom meste strávil Casanova posledné roky svojho života. Spísal tu svoje pamäti, ktoré vyšli vo viac než 20 svetových jazykoch vo vyše 400 vydaniach. Okrem iného v nich priznáva, že bol stvorený pre druhé pohlavie.
Giacomo Girolamo Casanova sa narodil 2. apríla 1725 v Benátkach do hereckej rodiny. Na univerzite v Padove študoval filozofiu a právo. Po návrate do Benátok vstúpil do kňazského seminára, odkiaľ ho však vylúčili pre nemravnosť. Z rovnakého dôvodu nevydržal dlho ani v službách kardinála Acquavivu, španielskeho veľvyslanca pri Svätej stolici.
Skúšal byť vojakom, huslistom, aj advokátom, no väčšinu času trávil hazardnými hrami a milostnými pletkami. V júni 1755 ho zatkli a uväznili v Benátkach, podarilo sa mu však utiecť. Únik z povestných benátskych olovených komôr opísal vo svojom diele História môjho úteku, ktoré vyšlo v roku 1787.
Prechodne žil v Paríži, Londýne, v Berlíne, v Moskve a v mnohých ďalších mestách Európy. Často trpel finančným nedostatkom, no snažil sa finančne podporovať syna i svoju družku, s ktorou žil osem rokov. Podľa svojich pamäti v rámci svojho pobytu vo Viedni navštívil aj Bratislavu, možno i viackrát. Podľa niektorých zdrojov práve on dal vtedajšiemu korunovačnému mestu pomenovanie Krásavica na Dunaji.
Z večného putovania a neustálych konfliktov ho vyslobodilo pozvanie na duchcovský zámok, kde prežil posledných 13 rokov svojho života. Pracoval tu ako knihovník grófa Jozefa Karla Emanuela z Valdštejna. Svoju prácu vnímal ako ponižujúcu a v úlohe „služobníka“, ako sa sám nazýval, sa mu nepáčilo. Počas prvého roku pobytu v Duchcove napísal svoje dielo Pojednanie o mravoch, vedách a umeniach.
Bol o 31 rokov starší, než Mozart, je však pravdepodobné, že sa stretli. Casanova presviedčal Mozarta, aby zmenil libreto k svojej opere Don Giovanni. Malo sa tak stať po premiére opery v Prahe v októbri 1787. Mozart však Casanovov návrh neprijal a k zmene libreta nedošlo.
Tušiac blížiacu sa smrť Casanova spísal svoje pamäti. Zomrel 4. júna 1798 a je pochovaný v Duchcove na cintoríne pri kaplnke svätej Barbory. Jeho posledné slová vraj boli: „Žil som ako filozof, ale umieram ako kresťan.“ Posledné obdobie života známeho zvodcu v Duchcove zachytáva český film Poslední růže od Casanovy, ktorý v roku 1966 nakrútil režisér Václav Krška.
zdroj: idnes.cz, csfd.cz
Zdroj feed teraz.sk
