Exgenerál, ktorý v aprílových prezidentských vo?bách získal takmer 95 percent hlasov, zložil prísahu na sedemro?né funk?né obdobie, ?ím sa ukon?ila 19-mesa?ná vojenská vláda v Gabone, krajine ležiacej na západnom pobreží Afriky.
V auguste 2023 viedol prevrat proti dlhoro?nej hlave štátu Alimu Bongovi, po ktorom ho vymenovali za do?asného prezidenta. Bongo sa dostal k moci v roku 2009 po smrti svojho otca Omara, ktorý v Gabone vládol takmer 42 rokov. Opozícia aj armáda obvinili dynastiu Bongovcov z korupcie a zlého riadenia štátu.
Na slávnostnú inauguráciu, ktorá sa konala na štadióne Angondje s kapacitou 40.000 miest, severne od gabonského hlavného mesta Libreville, prišlo 16 hláv afrických štátov.
Boli medzi nimi Adama Barrow z Gambie, Bassirou Diomaye Faye zo Senegalu, Ismal Omar Guelleh z Džibutska, Teodoro Obiang Nguema Mbasogo z Rovníkovej Guiney, Félix Tshisekedi z Konžskej demokratickej republiky ?i Paul Kagame z Rwandy.
Pred úplným návratom k ústavnému poriadku musí Gabon ešte usporiada? parlamentné vo?by, ktoré sa o?akávajú do konca leta. Pred 50-ro?ným Oliguiom stoja vážne výzvy pri vedení krajiny bohatej na ropu, ktorá potrebuje obnovi? k?ú?ovú infraštruktúru a diverzifikova? svoje hospodárstvo, ale je ve?mi zadlžená.
Medzi hlavné problémy patrí starnúca elektrická sie?, ktorá trpí ?astými výpadkami prúdu, nezamestnanos? mladých ?udí, ktorá sa pohybuje na úrovni 40 percent, zlé alebo úplne chýbajúce cesty a narastajúci verejný dlh, ktorý pod?a prognóz tento rok dosiahne 80 percent z hrubého domáceho produktu (HDP).
Oligui sa po?as prechodného obdobia prezentoval ako „stavite?“, ktorý odštartoval množstvo stavebných projektov, a zárove? pris?úbil, že „potla?í“ korupciu.
Zdroj feed teraz.sk
