Exgenerál, ktorý v aprílových prezidentských voľbách získal takmer 95 percent hlasov, zložil prísahu na sedemročné funkčné obdobie, čím sa ukončila 19-mesačná vojenská vláda v Gabone, krajine ležiacej na západnom pobreží Afriky.
V auguste 2023 viedol prevrat proti dlhoročnej hlave štátu Alimu Bongovi, po ktorom ho vymenovali za dočasného prezidenta. Bongo sa dostal k moci v roku 2009 po smrti svojho otca Omara, ktorý v Gabone vládol takmer 42 rokov. Opozícia aj armáda obvinili dynastiu Bongovcov z korupcie a zlého riadenia štátu.
Na slávnostnú inauguráciu, ktorá sa konala na štadióne Angondje s kapacitou 40.000 miest, severne od gabonského hlavného mesta Libreville, prišlo 16 hláv afrických štátov.
Boli medzi nimi Adama Barrow z Gambie, Bassirou Diomaye Faye zo Senegalu, Ismal Omar Guelleh z Džibutska, Teodoro Obiang Nguema Mbasogo z Rovníkovej Guiney, Félix Tshisekedi z Konžskej demokratickej republiky či Paul Kagame z Rwandy.
Pred úplným návratom k ústavnému poriadku musí Gabon ešte usporiadať parlamentné voľby, ktoré sa očakávajú do konca leta. Pred 50-ročným Oliguiom stoja vážne výzvy pri vedení krajiny bohatej na ropu, ktorá potrebuje obnoviť kľúčovú infraštruktúru a diverzifikovať svoje hospodárstvo, ale je veľmi zadlžená.
Medzi hlavné problémy patrí starnúca elektrická sieť, ktorá trpí častými výpadkami prúdu, nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá sa pohybuje na úrovni 40 percent, zlé alebo úplne chýbajúce cesty a narastajúci verejný dlh, ktorý podľa prognóz tento rok dosiahne 80 percent z hrubého domáceho produktu (HDP).
Oligui sa počas prechodného obdobia prezentoval ako „staviteľ“, ktorý odštartoval množstvo stavebných projektov, a zároveň prisľúbil, že „potlačí“ korupciu.
Zdroj feed teraz.sk
