Na Pražský hrad priniesol nieko?ko noviniek. Napríklad nechal vztý?i? vlajku Európskej únie, ktorá tam zaviala po prvý raz od roku 2004, ke? ju zvesil jeho predchodca Václav Klaus. Alebo zrušil novoro?ný príhovor hlavy štátu a národu sa prihováral 26. decembra s viano?ným posolstvom zo zámku v Lánoch, ?ím nadviazal na tradíciu prvého ?eskoslovenského prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka.
Miloš Zeman sa narodil 28. septembra 1944 v Kolíne. Jeho otec bol poštový úradník, matka u?ite?ka. Rodi?ia sa však krátko po jeho narodení rozviedli, takže vyrastal iba s matkou. V rodnom meste navštevoval základnú aj strednú ekonomickú školu (1959 – 1963). Pre referát, v ktorom sa oslavne vyjadroval o zakázanej knihe Karla ?apka Hovory s T. G. Masarykom, nedostal odporú?anie na vysokú školu.
Po maturite pracoval až do roku 1967 v strojárenskom podniku Tatra Kolín. V?aka praxi v závode, mohol od roku 1965 dia?kovo študova? na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Prahe, odbor národohospodárske plánovanie. Od roku 1967 prešiel na denné štúdium, ktoré ukon?il v roku 1969 s ?erveným diplomom. V tom istom roku za?al vyu?ova? prognostiku na VŠE.
Po?as obrodného procesu v ?eskoslovensku vstúpil v roku 1968 do Komunistickej strany ?eskoslovenska (KS?). V roku 1970 bol však z KS? pre nesúhlas s okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy vylú?ený a zostal bez trvalého pracovného pomeru.
V roku 1971 nastúpil do telovýchovného podniku Sportpropag, kde vybudoval oddelenie komplexného modelovania, ozna?ované ako „Slušovice výskumu„. V roku 1984 Ústredný výbor KS? toto oddelenie zrušil, údajne pre protistranícky zborník Metodologické problémy spolo?enského výskumu. V tom istom roku prešiel do po?nohospodárskeho podniku Agrodat, kde sa zaoberal simula?nými modelmi po?nohospodárskych systémov. Pracoval v ?om do septembra 1989, ke? opä? prepustili zo zamestnania, tento raz za publikovanie ?lánku Prognostika a prestavba. Po?as pôsobenia v podniku Agrodat sa stal v roku 1986 ?lenom Svetovej prognostickej spolo?nosti.
V novembri 1989 sa Miloš Zeman aktívne zú?ast?oval na demonštráciách v Prahe, vystupoval na besedách v divadlách i vysokých školách. Po Nežnej revolúcii pracoval v rokoch 1990 – 1993 ako vedecký pracovník v Prognostickom ústave ?eskoslovenskej akadémie vied (?SAV).
Za?iatkom roku 1990 ho Ob?ianske fórum (OF) kooptovalo do Federálneho zhromaždenia (FZ), v júni toho istého roku mandát poslanca obhájil. Po rozpade OF kandidoval v roku 1992 v parlamentných vo?bách do FZ za ?eskú stranu sociálno-demokratickú (?SSD) a opä? získal mandát poslanca.
Vo februári 1993 sa stal predsedom ?SSD, ktorým bol až do apríla 2001. Pod jeho vedením sa sociálni demokrati stali najsilnejším politickým subjektom v ?eskej republike. Po parlamentných vo?bách v roku 1996 zastával do roku 1998 funkciu predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ?R. V júli 1998 zasadol do kresla predsedu vlády, tento post zastával do júla 2002.
Koncom roka 2002 ho ?SSD vyzvala, aby v roku 2003 kandidoval na funkciu prezidenta ?R. Neúspešný bol však už v prvom kole tajnej vo?by, pretože ho nevolilo ani 27 poslancov vlastnej strany. Po tomto neúspechu sa stiahol z politiky a odišiel do starobného dôchodku. ?SSD podporoval aj v ?alších rokoch, ale pre vnútrostranícke problémy zo strany v marci 2007 napokon vystúpil.
Stranu Práv Ob?anov (SPO) založil v decembri 2009 a na zjazde, ktorý sa konal v marci 2010, sa stal jej predsedom. V májových parlamentných vo?bách v roku 2010 sa však SPO neprebojovala do parlamentu (získala 4,3 percenta) a pretože nesplnil volebný cie?, ktorým bolo prekro?enie pä? percentnej hranice, na funkciu predsedu rezignoval.
O dva roky neskôr, v júni 2012, Miloš Zeman oznámil, že s podporou SPO bude kandidova? v prezidentských vo?bách. Podarilo sa mu vyzbiera? 50.000 podpisov potrebných na kandidatúru. V historicky prvej priamej vo?be hlavy štátu získal v januári 2013 v druhom kole 54,8 percenta hlasov a stal sa v poradí tretím prezidentom ?eskej republiky. Prezidentský s?ub zložil 8. marca 2013.
V januári 2018 svoj post obhájil, ke? v druhom kole získal 51,36 percent hlasov. Ústavou predpísaný s?ub zložil 8. marca 2018. V úrade zotrval do 8. marca 2023, ke? sa s Pražským hradom rozlú?il posledný prezident, priamo spojený s udalos?ami Nežnej revolúcie. V poradí štvrtou hlavou ?eskej republiky sa stal 9. marca 2023 Petr Pavel.
Miloš Zeman sám seba ozna?uje za ?avicového politika a tolerantného ateistu. V posledných rokoch ho sprevádzajú zdravotné problémy. Viackrát bol hospitalizovaný, naposledy v marci 2024. Dlhodobo trpí neuropatiou dolných kon?atín a cukrovkou, preto sa pohybuje na invalidnom vozíku.
Je autorom nielen mnohých svojráznych výrokov a bonmotov, ale aj viacerých kníh medzi nimi napríklad Naše posttotalitní krize a její možná východiska (1991), Zpov?? bývalého prognostika (1995), Jak jsem se mýlil v politice (2005), Vzestup a pád ?eské sociální demokracie (2006), Zpov?? informovaného optimisty (2012) alebo Moje Vyso?ina pohledem Miloše Zemana (2016).
Miloš Zeman je druhýkrát ženatý. Z prvého manželstva má syna Davida (1971). Druhýkrát sa oženil v roku 1993 so svojou asistentkou Ivanou Bednar?íkovou, ktorá má slovenský pôvod. Spolu majú dcéru Katarínu (1994).
Zdroj feed teraz.sk
