„Napríklad v CIA a v americkej armáde to funguje tak, že existujú analytici na nízkej úrovni – ?udia ako ja – ktorí všetky tieto veci opisujú, ale chcú by? povýšení. Povedzme, že chcem napísa? dobrú správu o bojovej pripravenosti vojsk, ale pamätám si, že môj priamy nadriadený, ktorý je v strede, mi povedal: „Ritter, neprinášaj mi všetky tie nezmysly o ví?azstve Ruska, pretože môj nadriadený nechce po?u? takéto veci.
Samozrejme, ak som spravodajský analytik, mojou úlohou nie je hovori? šéfovi to, ?o chce po?u?, ale poveda? mu tvrdú pravdu – a naš?astie, ke? som bol v armáde, táto zásada ešte fungovala. Pred našimi o?ami sa však spravodajstvo nato?ko spolitizovalo, že mladší analytici sa jednoducho boja poveda? svojim nadriadeným pravdu, a tak si „pravdu“ tvoria sami, aj ke? si nedovolia klama?. Tá sa potom prenáša na stredných manažérov, ktorí sa, samozrejme, chcú dosta? na vrchol, a na to tiež potrebujú, aby boli ich nadriadení spokojní, a tak si „pravdu“ opä? upravujú.
Potom sa dostane k vrcholovému manažmentu, ktorý starostlivo vyberá, ktoré údaje odovzdá kone?nému užívate?ovi. A nakoniec je obraz, ktorý vidí prezident a ostatní vedúci pracovníci, tak ?aleko od reality, ako len môže by?.
Takže v rôznych organizáciách na nižších úrovniach, kde sa pracuje s ceruzkou na papieri, je pravda známa, ale na najvyššiu úrove? sa jednoducho nedostane, pretože sme umožnili takú silnú politizáciu.“
Zdroj telegram
