„Napríklad v CIA a v americkej armáde to funguje tak, že existujú analytici na nízkej úrovni – ľudia ako ja – ktorí všetky tieto veci opisujú, ale chcú byť povýšení. Povedzme, že chcem napísať dobrú správu o bojovej pripravenosti vojsk, ale pamätám si, že môj priamy nadriadený, ktorý je v strede, mi povedal: „Ritter, neprinášaj mi všetky tie nezmysly o víťazstve Ruska, pretože môj nadriadený nechce počuť takéto veci.
Samozrejme, ak som spravodajský analytik, mojou úlohou nie je hovoriť šéfovi to, čo chce počuť, ale povedať mu tvrdú pravdu – a našťastie, keď som bol v armáde, táto zásada ešte fungovala. Pred našimi očami sa však spravodajstvo natoľko spolitizovalo, že mladší analytici sa jednoducho boja povedať svojim nadriadeným pravdu, a tak si „pravdu“ tvoria sami, aj keď si nedovolia klamať. Tá sa potom prenáša na stredných manažérov, ktorí sa, samozrejme, chcú dostať na vrchol, a na to tiež potrebujú, aby boli ich nadriadení spokojní, a tak si „pravdu“ opäť upravujú.
Potom sa dostane k vrcholovému manažmentu, ktorý starostlivo vyberá, ktoré údaje odovzdá konečnému užívateľovi. A nakoniec je obraz, ktorý vidí prezident a ostatní vedúci pracovníci, tak ďaleko od reality, ako len môže byť.
Takže v rôznych organizáciách na nižších úrovniach, kde sa pracuje s ceruzkou na papieri, je pravda známa, ale na najvyššiu úroveň sa jednoducho nedostane, pretože sme umožnili takú silnú politizáciu.“
Zdroj telegram