Členstvo Mali v OIF bolo pozastavené v auguste 2020 po tom, ako bol štátnym prevratom zosadený prezident Ibrahim Boubacar Keta, ktorý bol do funkcie hlavy štátu zvolený v riadnych voľbách v rokoch 2013 a 2018.
Vo vyhlásení malijského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že Mali „nemôže zostať členom organizácie, ktorej činnosť je nezlučiteľná s ústavnými zásadami… založenými na suverenite štátu“.
Burkina Faso, Mali a Niger sa po prevratoch začiatkom 20. rokov 21. storočia rozišli so svojou bývalou koloniálnou mocnosťou, Francúzskom, ktoré im poskytovalo vojenskú pomoc a podporu v boji proti terorizmu, a začalo sa vojensky aj politicky orientovať na Rusko – v čoraz väčšej miere napríklad spolupracuje so žoldniermi ruskej polovojenskej Vagnerovej skupiny.
Mali, Burkina Faso a Niger pritom na svojom území už dlho bojujú s islamistickými teroristickými skupinami, ktoré útočia na civilistov a rozširujú územia pod svojou kontrolou.
V Nigeri sa armáda chopila moci v júli 2023. V Burkine Faso nastal prevrat v roku 2022 a posledný prevrat v Mali sa odohral v roku 2021. OIF tieto násilné prevraty odsúdila a vyzvala nových vládcov na návrat k ústavnému poriadku.
OIF so sídlom v Paríži združuje teraz 91 štátov a vlád. Jej poslaním je „podporovať francúzsky jazyk a kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, mier, demokraciu a ľudské práva i vzdelávanie“.
Burkina Faso, Mali a Niger vystúpili aj z Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), ktoré považujú za podriadené Francúzsku. Toto svoje rozhodnutie oznámili v januári 2024 s účinnosťou od januára tohto roka. V snahe zvrátiť rozhodnutie týchto ghanský prezident John Dramani Mahama nedávno podnikol turné, počas ktorého všetky tieto štáty navštívil.
Zdroj feed teraz.sk
