Doprava najmä v jarných a jesenných mesiacoch je momentálne tá naj?ahšia ?as? cestovania. Nízkonákladovky sa predbiehajú v ponukách lacných leteniek, a tak si bez akýchko?vek stresov s predstihom pár týžd?ov kupujem októbrové spiato?né letenky z Bratislavy do Sofie, hlavného mesta Bulharska, za 39 €. Len tak mimochodom, spiato?ný lístok na vlak z Bratislavy do Košíc stojí aj s miestenkami cez 40 €.
V Sofii využívam okrem vlastných nôh na prepravu iba metro. Jedna z viacerých trás kon?í priamo na letisku a zavezie ma až do centra mesta (zastávka Serdica). S kúpou lístka si nerobím starosti. Pri vstupe prikladám bankomatovú kartu na ?idlo pri turnikete a automaticky mi odpo?íta 0,80 €. Presne kvôli takýmto situáciám mám aj jednu „pracovnú“ bankomatovú kartu a druhý ú?et, aby som si ochránil všetky tie milióny. Systém má by? dokonca nastavený tak, že po troch zaplatených jazdách už zvyšok d?a jazdíte zadarmo. Je to však len informácia z internetu, osobne som to neodskúšal.
Východiskovým bodom trasy na Musalu je meste?ko Borovets. Ozna?enie meste?ko je asi prehnané, ide o kopu hotelov, kde to kvôli lyžova?ke žije iba po?as zimnej sezóny. Trochu mi pripomína slovenské divoké 90. roky, okrem turistiky ?i lyžovania si tu prípadný záujemca môže napríklad vychutna? aj VIP erotic show. Nemám ni? proti erotickej šou, ale výš?ap na Musalu ma láka o nie?o viac. Ale tým by som sa asi ve?mi chváli? nemal.
Ke?že doprava minibusom zo Sofie (08.00 h, stanica Avtogara Yug) mi zabrala takmer dve hodiny, túru za?ínam krátko pred desiatou hodinou. Trasa je celkom slušne zna?ená ?ervenou zna?kou, cesta pozvo?ne stúpa a ja vdychujem vô?u smrekového lesa. Celkovo tie lesy, aspo? v tejto ?asti pohoria, sú rovnaké ako tie naše a dokonca aj zna?enie turistických trás je ako na Slovensku. Už po chvíli krá?ania narážam na prvý sneh, ?ím sa mi výstup za?ína komplikova?. Cesta je síce prešliapaná turistami predo mnou, no snehu je ?oraz viac a viac. Ale naozajstné peklo za?ína až nad pásmom lesa. Nad kosodrevinou a skalami je tu viac ako metrová vrstva mäkkého snehu, ktorá ma nedokáže udrža?. Každých pár sekúnd mi teda noha skon?í až po stehno v snehu, z ktorého sa musím vždy prácne vyhrabáva?. Postupne stretávam šiestich turistov, vä?šina nedošla ani na chatu. „Je to ?oraz horšie,“ strašia ma.
Majú pravdu, ale ja som pevne rozhodnutý dôjs? aspo? na tú chatu, z ktorej to je v lete na vrchol ešte zhruba dve hodiny. Vo vnútri ma privíta domáca atmosféra. Na starosti ju má manželský pár s dvoma malými de?mi. Vypijem ?aj, zjem fazu?ovú polievku a od domácej pani sa dozviem, že cestu na vrchol mali v?era prešliapa? dvaja meteorológovia. Tvrdí, že to zvládnem až hore, chatári mi dokonca poži?ajú hrubé pal?iaky a návleky na topánky. V mokrých vibramkách teda mením mokré ponožky za suché a vyberiem sa do hmly a snehu.
Nechcem, aby to vyzeralo, že som ako Hermann Buhl na Nanga Parbate, ale je to ?ažké. Každých pár metrov sa mi niektorá z nôh zaborí hlboko do snehu. Podopriem sa rukou, aby som ju vytiahol a samozrejme, že sa mi vzápätí preborí aj ruka. Pripadám si ako krtko, v jednom kuse som nútený vyhrabáva? sa zo snehu. Vietor a mráz, ktorý vo výške nad 2500 m sneh aspo? trochu spevní, privítam s ú?avou. Napriek všetkému sa mi to pá?i, vždy sa mi to pá?ilo. Príde mi to také férové. Tu som ja, moja kondícia a skúsenosti a tam je vrchol hory. Žiadne výhovorky, žiaden alibizmus, žiadni ?udia. Nikto mi nepomôže. Je to len medzi mnou a horou.
A tak nakoniec stojím na najvyššom bode Bulharska a Balkánskeho polostrova.
Cestou spä? ma v lese už zastihne noc. Neprekáža mi to, v lesoch je to vždy bezpe?nejšie ako v centre ktoréhoko?vek mesta. Cesta lesom je vo svetle ?elovky dobre vidite?ná a pokia? sa udržujem v pohybe, znesiem aj mokré oble?enie. Pod?a mojich inteligentných hodiniek som prešiel 24,5 km, nastúpal 1650 výškových metrov a celá túra mi zabrala 9,5 h. No a spáli? som mal 4194 kalórií. Paradoxom je, že za iných podmienok to je, nechcem poveda? úplne ?ahká, ale ur?ite zvládnute?ná túra.
Záver bulharského výletu venujem pamiatkam v Sofii. Mesto nemá také klasické centrum, kto sa však chce poprechádza? po pešej zóne s kaviar?ami, reštauráciami a obchodmi so suvenírmi, zamieri na bulvár Vitosha. V hlavnom meste Bulharska však turistov najviac lákajú krásne zdobené pravoslávne kostoly a katedrály, ktorých tu nájdete viacero. Vstup je vä?šinou zdarma, niekde možno zaplatíte pár eur za fotenie. Treba si kúpi? úzku svie?ku, zapáli? ju a nie?o si zažela?.
Napríklad pekný výstup na nejakú ?alšiu horu.
Zdroj feed teraz.sk
