Budúca belgická vláda zvažuje návrhy reformy verejných výdavkov

Brusel 13. augusta (TASR) – Predseda Novej flámskej aliancie (N-VA) Bart De Wever, ktorý bol kráľom Filipom poverený úlohou zostavovateľa novej federálnej vlády, sa v pondelok opäť ujal úlohy viesť koaličné rokovania združujúce päť politických strán, pričom najvyššia pozornosť je sústredená na úlohu prepracovať prístup k verejným výdavkom. Informuje o tom spravodajca TASR.

De Wever už pred dvoma týždňami naznačil, že je pripravený predložiť návrhy, ktoré zvýšia ziskovosť práce a príjmy zamestnancov. Denník The Brussels Times pripomenul, že svojim zamýšľaným partnerom – flámskej sociálnodemokratickej strane Vooruit, flámskym kresťanským demokratom (CD&V), frankofónnemu liberálnemu Reformnému hnutiu (MR) a frankofónnej kresťanskosociálnej strane Zapojení – načrtol, ako plánuje reformovať trh práce, zdaňovanie a dôchodky.

Jeho návrhy sa zameriavajú na to, aby bolo pre Belgičanov menej výhodné nepracovať a poberať sociálne dávky. V júli belgická expertná rada pre zamestnanosť vyzvala na zrušenie „neobmedzených“ dávok v nezamestnanosti, lebo Belgicko zápasí s jednou z najnižších mier zamestnanosti v EÚ a má akútny nedostatok pracovnej sily.

Belgicko má v súčasnosti štyri daňové skupiny (25, 40, 45 a 50 percent), keď 25-percentná sadzba sa vzťahuje na najnižšiu zárobkovú skupinu a 50-percentná sadzba pre osoby s najvyšším príjmom. Predošlá vláda nedosiahla dohodu o reforme týchto daňových pásiem.

De Wever navrhuje zvýšiť hranicu pre najvyššiu daňovú sadzbu (viac ako súčasných 48.320 eur ročne). Navrhuje tiež, aby ľudia v druhom najnižšom 40-percentnom daňovom pásme prešli do zníženej 35-percentnej sadzby dane a najnižšie daňové pásmo by sa malo rozšíriť tak, aby všetci drobní zamestnanci zaznamenali zvýšenie svojej čistej mzdy.

Podľa jeho predstáv výška nezdaniteľného príjmu pre pracovníkov (10.570 eur v roku 2024) by sa mohla zvýšiť na úroveň štátnej podpory pre ľudí, ktorí si sami nedokážu zarobiť primeranú mzdu. Tento takzvaný „integračný príspevok“ predstavuje 15.460 eur na osobu ročne.

De Wever chce upraviť aj systém automatickej indexácie tak, aby sa v čase vysokej inflácie indexovali čisté mzdy namiesto hrubých miezd.

K ďalším reformným krokom patrí zrušenie hornej hranice zárobku 12.000 eur ročne pre flexibilné pracovné miesta, odpočítanie z daní poplatkov za jasle a zlúčenie súčasných sadzieb DPH vo výške šesť a 12 percent do jednotnej deväťpercentnej sadzby.

Podľa belgických médií otázkou je, ako sa už aj tak napätý národný rozpočet dokáže prispôsobiť týmto zmenám, ako aj požiadavkám EÚ na sprísnenie štátneho rozpočtu až o 28 miliárd eur v priebehu nasledujúcich štyroch až siedmich rokov.

Belgicko musí do 20. septembra predložiť Európskej komisii päťročný rozpočtový plán, v ktorom načrtne, ako bude riešiť nadmerný deficit krajiny.