V skuto?nosti nie je na stole iba otázka, ?i je potrebná zmena jazyka na rodovo vyvážený a v akej miere, ale aj mnoho jednoduchšia vec – ?i sa to v proklamovaných hraniciach vôbec dá. ?i môžeme na základe v podstate politického rozhodnutia prinúti? ?udí hovori? úplne inak, ako sú zvyknutí, alebo je takéto rozhodnutie prejavom odtrhnutosti od reality…
?o je jazyková rodová inklúzia?
Pre nezasvätených krátke vovedenie do témy „jazykovej rodovej inklúzie“: generické maskulínum v sloven?ine znamená, že ke? pred zmiešaným publikom poviem „vážení diváci“, mám na mysli divákov aj divá?ky. Tento jazykový stereotyp sa však od istej doby istým jednotlivcom nepá?i, lebo evokuje údajne len mužský rod. Feministické snahy o dôsledné zvidite??ovanie žien, teda uvádzanie aj ženských foriem, aktuálne naráža na osoby, ktoré sa nestotož?ujú ani s mužským, ani s ženským pohlavím (v jazyku reflektovanými mužským, resp. ženským rodom), a následne sa necítia by? za?lenené už ani v zdvojenom oslovení. Prostredníctvom rôznych tlakov za?ali presadzova? na tieto ú?ely umelo vytvárané podstatné mená stredného rodu s cie?om ozna?ova? rôzne skupiny ?udí – v našom príklade by to bol tvar „diváctvo“.
Úloha lingvistiky vo vz?ahu k jazyku
Nedávno som mala možnos? zú?astni? sa odborného seminára, na ktorom na danú tému debatovali univerzitní pedagógovia sloven?iny, translatológie a iných humanitných odborov s pracovníkmi jazykovedného i literárneho ústavu SAV. Ako rámcové ukotvenie zaznelo konštatovanie, že slovenská lingvistika zaznamenala posun od predpisujúceho postoja k postoju vysvet?ujúcemu a odporú?aciemu. Ak máte teda zo školy zafixovaný pocit, že lingvisti sú na to, aby predpisovali, ako máme hovori?, nie je to tak celkom pravda. Jazykovedci si všímajú, ?o sa s jazykom deje a ktoré slová ?i javy do systému jazyka vnikajú odinakia?; upozor?ujú na také, ktoré so systémom nie sú súrodé, alebo sú v ?om nadbyto?né, pretože má vlastné, slúžiace rovnakému ú?elu. Kone?nú podobu jazyka však formujú každodenné re?ové interakcie jeho používate?ov. Jazykové spolo?enstvo pôsobí ako formovate? i ako korektív – napríklad v prípade javov, ktoré pôsobia v komunikácii rušivo.
Osobne zastávam názor, že aj odporú?ania jazykovedcov treba laikom jasne, zrete?ne a v súlade s jazykovým systémom odôvod?ova?. V prípade tzv. „rodovo citlivých“ novotvarov typu „hos?ovstvo, uchádza?stvo, u?ite?stvo…“ (vo význame hostia, uchádza?i, u?itelia), ktoré sa objavujú už aj v oficiálnych komunikátoch na univerzite, je lingvisticky podloženým odôvodnením ich neodporú?ania fakt, že v jazyku aj ?asti slov, ako napr. slovotvorná prípona -stvo, majú svoj význam, ustálený prirodzeným vývinom, ktorý nemožno ignorova?. Rozhodne tu nie je namieste argumentácia individuálnou re?ovou tvorivos?ou ?i metaforickým použitím jazyka, ktorú žia?, zdá sa, podporujú aj niektorí akademici. Uvedené tvary stredného rodu nemajú s metaforou ni? spolo?né. A nie sú ani prejavom prirodzeného jazykového dynamizmu.
Jazyk a politika
Zmeny v jazyku možno, pravda, presadi? aj neprirodzenou cestou. Takúto situáciu dostaneme, ke? o jazyku rozhoduje moc. Spome?me len ob?anov Francúzska, ktorí po revolúcii z roku 1789 museli používa? napríklad novovymyslené mená mesiacov v roku. Do ?asu, kým nová moc nenastolila iný poriadok. Príkladom novodobého mocenského tlaku na jazyk je záväzné implementovanie Plánov rodovej rovnosti vo verejných inštitúciách, ktoré majú teoreticky zaru?i? odstránenie diskriminácie. Do snáh o rodovú rovnos? spadá i oblas? používania jazyka (zatia? vo formálnej komunikácii). Európska únia sa vydala cestou finan?ného motivovania, resp. upierania finan?nej podpory – v závislosti od plnenia ?i neplnenia tejto požiadavky.
?o je to rod?
Kame?om úrazu je nenáležité používanie slova „rod“. V sloven?ine má viac významov a vyjadruje vz?ah k slovesu rodi?, patri? do jedného rodu, k rodine, by? rovnakého pôvodu, prenesene národnosti, a napokon má dva významy v gramatike – ako kategória pre slovesá a podstatné mená. Zástancovia tzv. genderizmu ho používajú však v celkom inom význame. Ten sa týka sociálnej identity. Z pozície sociokultúrnej kategórie vyvíjajú však tlak na jazykovú (gramatickú) kategóriu rodu, ktorá pri niektorých podstatných menách odráža biologickú kategóriu pohlavia.
Nebudem rozobera? dôvody, pre ktoré bol v anglofónnej ?asti sveta zavedený termín gender ako k?ú?ový pojem hnutia ?i ideológie bojujúcej za nediskrimina?ný prístup k jedincovi rodu Homo sapiens v jeho neopakovate?nej individualite: teda ako k súhrnu jeho genotypovej a fenotypovej konfigurácie spolu s jeho kultúrnym naformátovaním v podobe jazyka, národnostného prináležania, viery, politického presved?enia, vz?ahovej orientácie, prípadne gastronomických a ešte ktovieakých ?alších preferencií ?i stavov… Pod?a môjho skromného názoru bol tento termín svojho ?asu do sloven?iny nenáležite preložený. Nezaznamenala som, že by jednotlivé podskupiny tohto sociokultúrneho konštruktu boli jasne definované, a teda pomenované. (Ak teda odhliadneme od písmen z názvu známeho dúhového hnutia, ktoré však reprezentujú iba preferovanú sexuálnu (?i vz?ahovú) orientáciu alebo preferované sexuálne praktiky. A to je trochu primálo na proklamovaný multidimenzionálny nediskrimina?ný prístup k ?udskej bytosti, ?i nie?)
Ocitáme sa v situácii, že sa miešajú hrušky s jablkami. Rozhodne nejde o spôsob, ako možno dospie? k pravde. Nemožno predsa na jednej strane vola? po rešpektovaní všetkých rodov v jazyku (teda všetkých dvoch ?i ko?kých?), argumentova? „fluidnos?ou“ rodu (azda odrazom biologickej intersexuality?) a následne požadova? v jazyku znevidite?nenie rodu (?i pohlavia?) používaním ?o najneosobnejších formulácií, prípadne už spomenutých neadekvátnych tvarov stredného rodu, s ktorými sa odteraz máme identifikova? pre zmenu všetci.
Tlak na používanie inkluzívneho jazyka
Tento tlak na tzv. scitlivovanie jazyka, ktorého výsledkom je sploš?ovanie kategórie osoby na úrove? neživých predmetov a vytváranie ?asto nezrozumite?ných formulácií (prinajmenšom v sloven?ine, kde sú niektoré formy stredného rodu, vytvorené príponou -stvo už obsadené, napr. „u?ite?stvo“ ozna?uje študijný odbor), je navyše finan?ne dôsledne dotovaný a nasmerovaný, len tak mimochodom, pôsobi? na vä?šinu jazykového spolo?enstva. Kam sa podela proklamovaná nediskriminácia, ke? niektorí proaktívni zástancovia tohto hnutia v akademickej sfére požadujú od študentov používanie inkluzívneho jazyka aj v seminárnych prácach, pod hrozbou zníženia známky? V rámci k?ú?ovej snahy genderistického hnutia o nediskrimináciu má predsa „študentsvo“ právo vyjadrova? sa v súlade so svojím jazykovým citom v rodnom jazyku, prípadne s aktuálne platným jazykovým úzom, ?i nie?
?o ?lovek, to rod?
Uvedený prístup neadekvátneho používania odborného jazyka a následne jazyka všeobecne môže ?ahko zavies? k neželate?nej subjektivizácii a následnej atomizácii spolo?enstva. Budeme chcie? každé indivíduum rešpektova? v jeho neopakovate?nej individualite nato?ko, že stratíme možnos? abstrakcie, a tým možnos? nájs? to, ?o nás vlastne spája? Aktivistické snahy orientované na neadekvátne jazykové pôsobenie na jedinca už v predškolskom zariadení, ako to dokladajú niektoré chýry zo zahrani?ia, teda „sloboda zvoli? si rod“ (no bez oh?adu na pohlavie, pri?om nie je jasné, ?o je vlastne na výber) môžu by? v budúcnosti prí?inami omnoho závažnejších problémov s identitou.
Všetci sme ?udské bytosti, na tom sa predsa zhodneme. Slovo „?lovek“ je v tejto súvislosti presne tým nadradeným pojmom, ku ktorému anonymní tvorcovia jazyka v minulosti dospeli, ke? si uvedomili našu jednotu v rozmanitosti. Bojujme za dôsledne ?udskú spolo?nos? a dôstojné uplatnenie každého jedinca. To vytvára minimálny predpoklad pre individuálny pocit š?astia, o ktorý by nám v skuto?nej inklúzii, chápanej z h?adiska humánnych, humanitných i humanistických prístupov, malo ís?.
Zdroj feed teraz.sk
