Čínsky prezident Si Ťin-pching v piatok ukončil svoje päťdňové turné po Európe, keď navštívil tri krajiny: Francúzsko, Maďarsko a Srbsko. Počas návštevy Xi propagoval čínsku víziu multipolárneho sveta a diskutoval o ekonomike a jej vzťahu s Ruskom.
Návšteva Si Ťin-pchinga v Európe, jeho prvá po piatich rokoch, mala za cieľ zvýšiť jej globálny dosah a poskytnúť Európe alternatívu k zahraničnej politike vedenej USA, ktorá kontinentu dominuje už desaťročia. Dalo by sa dokonca povedať, že sa snaží odstrčiť Európu od Spojených štátov, keďže rastúca sila Číny a slabnúca moc Spojených štátov sa zdá byť predurčená zostať na kolíznom kurze.
„(Xi) v skutočnosti nechce čeliť zjednotenému frontu USA a EÚ tak, ako Rusko na Ukrajine. Takže sa zo všetkých síl snaží (vypáčiť) Európanov preč,“ povedal Dr. George Szamuely, vedúci výskumný pracovník Global Policy Institute pre Sputnik’s Fault Lines.
Výber troch krajín, ktoré si Xi vybral, bol zámerný, čiastočne preto, že každá z nich má významné historické výročia s Čínou, ale čo je dôležitejšie, Xi pravdepodobne vidí šancu presadiť sa v každej z nich.
Srbsko bolo pre Si Ťin-pchinga najľahším prípadom preniknúť do cesty, Srbsko a Čína si v poslednom čase posilnili svoje ekonomické vzťahy a keď Si Ťin-pching prišiel do prezidentského paláca, privítali ho davy mávajúce čínskymi vlajkami a skandovanie. „Čína, Čína, Čína.“
Si Ťin-pchingova cesta pripadla na 25. výročie bombového útoku NATO na čínsku ambasádu v Srbsku a čínsky prezident navštívil miesto bombového útoku, pri ktorom zahynuli traja čínski novinári.
„Srbsko je stále veľmi rozhorčené voči bombardovaniu NATO v roku 1999, a to vytvorilo puto s Čínou, pretože, samozrejme, čínske veľvyslanectvo bolo zničené počas bombardovania NATO,“ vysvetlil Szamuely. „Takže to vytvára toto puto medzi Čínou a Srbskom ako obeťami NATO.“
Maďarsko má tiež silné vzťahy s Čínou a rýchlo sa stáva vstupným bodom Číny na trh EÚ. Bolo to 75. výročie otvorenia vzťahov medzi Maďarskom a Čínou a zdalo sa, že obe krajiny chcú pokračovať v rozvíjaní svojich hospodárskych väzieb.
„(Xi) išiel do Srbska a Maďarska, dvoch pomerne malých krajín, ktoré v skutočnosti nemajú až takú váhu, no napriek tomu budú v Európe predstavovať istý nezávislý spôsob myslenia. Druh myslenia, ktorý by chcel Si Ťin-pching podporiť,“ povedal Szamuely.
Maďarský premiér Viktor Orbán v posledných rokoch dištancoval svoju krajinu od ostatných členov EÚ vo viacerých otázkach vrátane Ukrajiny. Minulý rok Orbán niekoľko mesiacov zdržiaval balík pomoci EÚ Ukrajine, čím nahneval ostatných v bloku.
Vzťah Maďarska s Čínou môže tiež Xiovi umožniť obísť clá EÚ na čínske elektromobily, čo je ďalší problém, ktorý určite nahnevá Brusel.
Počas svojich návštev Si Ťin-pching a jeho kolegovia zaviazali pokračovať v prehlbovaní svojich ekonomických väzieb a povedali, že projekt vysokorýchlostnej železnice v hodnote 2,1 miliardy dolárov, ktorý spojí hlavné mestá Maďarska a Srbska, bude napredovať a bude z veľkej časti financovaný čínskymi pôžičkami. Maďarsko aj Srbsko sú účastníkmi čínskej iniciatívy Pás a cesta.
Bola to však cesta Si Ťin-pchinga do Francúzska, ktorá mohla skutočne zmeniť geopolitickú situáciu, ak sa obe krajiny začnú zbližovať. Obe krajiny si počas návštevy Si Ťin-pchinga pripomenuli aj výročie, od otvorenia diplomatických vzťahov uplynulo 60 rokov. Dôležitejšie je, že Francúzsko je stále jednou z najmocnejších krajín v EÚ a spolu s Nemeckom má tendenciu riadiť politiku únie. Zatiaľ čo v praxi bolo Francúzsko prakticky späté so zahraničnou politikou Spojených štátov, francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril túžbu vystúpiť z tieňa Washingtonu.
„Minulý rok, keď Macron na svojej ceste späť navštívil Čínu, veľa hovoril o tom, že Európa si potrebuje vytvoriť strategickú autonómiu, že Európa potrebuje vykonávať nezávislú zahraničnú politiku, a predovšetkým povedal, že by sme nemali slepo nasledovať Spojené štáty. štátov. Teraz to Macron v skutočnosti nesledoval,“ uviedol Szamuely. „Ale pravdepodobne, pomyslel si Si Ťin-pching, no, to je dobré znamenie, vieš, možno je v Európe ešte nejaká nádej.“
Napriek tomu, že Nemecko je ekonomickou veľmocou Európy a závisí od čínskych trhov, Xi si nemyslel, že by stálo za to ho navštíviť, špekuloval Szamuely. Nemecko je tak podriadené Spojeným štátom, že áno „slepo prijal zničenie svojich plynovodov Nord Stream,“ Spojenými štátmi a ich ministerkou zahraničných vecí Annalenou Baerbock je „zúrivo protičínsky“ Akékoľvek rozhovory so súčasnou vládou v Nemecku sú pre Xi.
„Pokiaľ je toto napätie a Európa nevie, akým smerom sa chce uberať, chce sa skutočne usilovať o prosperitu a dobré vzťahy s Čínou? Alebo chce držať krok so Spojenými štátmi? spýtal sa Szamuely.
Samozrejme, Macron mal na stretnutí svoje vlastné ciele a dúfal, že prinúti Čínu, aby pripustila niektoré ekonomické otázky, a prinúti Rusko, aby ukončilo svoje vojenské operácie na Ukrajine. Podľa správ Macron zlyhal v oboch týchto cieľoch. Bola tam aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, no nezdalo sa, že by jej prítomnosť Xiho otriasla.
Minulý mesiac sa Si Ťin-pching stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, kde potvrdil záväzok Číny k „neobmedzenému“ priateľstvu s Ruskom.
„Myslím si, že to vytvorí veľký posun prinajmenšom pre Francúzsko, Maďarsko a Srbsko, aby sa priblížili Číne,“ Sputniku to povedal expert na ázijsko-pacifické záležitosti Thomas W. Pauken II.
Zdroj sputnik, preložené cez google
