Kto povedie nemeckých sociálnych demokratov do súboja o post spolkového kancelára? To je jedna z k?ú?ových otázok, ktorá za?ína ?lenov Sociálnodemokratickej strany (SPD) a jej sympatizantov ?oraz viac a intenzívnejšie zamestnáva?. Bude to opä? úradujúci spolkový kancelár Olaf Scholz alebo niekto druhý?
Na základe nedávneho reprezentatívneho prieskumu Politbarometer pre televíziu ZDF až 74% obyvate?ov Nemecka sa domnieva, že Olaf Scholz by sa nemal opä? uchádza? o post kancelára. Medzi stúpencami SPD má len ve?mi tesne – o jedno percento – navrch: 48% si ich myslí, že by tak mal urobi?, ale 47% je proti a až 77% Nemcov je presved?ených, že ak by do súboja išiel, tak by sa presadi? nedokázal.
Aj preto rezonujú v SPD úvahy, ?i by nemal šéf spolkového kabinetu Scholz nasledova? príklad amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý koncom júla z opätovného súboja o Biely dom odstúpil, kandidatúru stiahol a túto pozíciu prenechal viceprezidentke Kamale Harrisovej. Úlohu pri tom zohral najmä vysoký vek 81-ro?ného Bidena.
Proti 66-ro?nému kancelárovi Scholzovi hrá predovšetkým jeho nízka ob?úbenos? a výsledky práce vládnej koalície, na ?ele ktorej od decembra 2021 stojí. Stru?ne povedané: neob?úbený kancelár vedie neob?úbenú semaforovú koalíciu zloženú zo sociálnych demokratov, zelených a liberálnych demokratov (FDP).
Okolo 20 poslancov Bundestagu patriacich k ?avicovému krídlu SPD koordinovalo nedávno svoj postup ako ?alej. Na základe zákulisných informácií mali požadova?, aby SPD išla do budúcoro?ných volieb s iným kandidátom na post kancelára, pretože len tak môžu vo?by ešte zachráni?.
Nálada medzi viacerými sociálnymi demokratmi je skuto?ne mizerná. Niet sa ?o divi?, ve? volebné preferencie SPD padajú ako jesenné lístie. Na historické dno sa strana prepadla po?as júnových volieb do Európskeho parlamentu a so ziskom 13,9 % v nich zaznamenala svoj vôbec najhorší výsledok v celonemeckých vo?bách.
Ale, doslova zemetrasenie na nemeckej politickej scéne vyvolali nedávne vo?by vo východonemeckých spolkových krajinách Durínsko a Sasko, ktoré sa konali 1. septembra. Krajinské vo?by v Durínsku vyhrala strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) ozna?ovaná za pravicovo-populistickú až krajne pravicovú so ziskom 32,8% hlasov a v Sasku skon?ila tesne druhá (voli?i jej dali 34%) za konzervatívnou Kres?anskodemokratickou úniou (CDU) so ziskom 34,4% hlasov. Sociálni demokrati zlyhali na celej ?iare – v poli porazených skon?ili s jednocifernými výsledkami (v Durínsku získali 6,1% a v Sasku 7,3%), ?o sú historicky najhoršie výsledky SPD v krajinských vo?bách.
Olaf Scholz, ktorý celkom neo?akávane ohlásil opätovnú kandidatúru 24. júla tohto roku (SPD svojho kandidáta ešte nenominovala, oficiálne tak hodlá urobi? až v lete 2025), však nechce len tak zloži? zbrane. Po letnej prestávke to svojim bojovným prejavom potvrdil minulý týžde? v Spolkovom sneme.
Popri Scholzovi ale zaznieva ?oraz ?astejšie v súvislosti s kandidatúrou SPD na post kancelára meno spolkového ministra obrany Borisa Pistoriusa, ktorý je pod?a prieskumov verejnej mienky v sú?asnosti najob?úbenejším politikom v Nemecku.
“Tiež Boris Pistorius chce, ako mnoho iných, aby som sa opä? uchádzal o post kancelára. Ja to vidím rovnako,“ povedal sebavedome za?iatkom tohto mesiaca Olaf Scholz v rozhovore pre denník Tagesspiegel. Reagoval tak na otázku, ?i by nemeckému ministrovi obrany prenechal kandidatúru na post spolkového kancelára, keby takéto rozhodnutie padlo.
Jedno je už teraz ale isté. V budúcom Spolkovom sneme zasadne o približne sto poslancov menej ako v sú?asnom. Vlani v marci totiž Bundestag schválil po ostrej diskusii reformu volebného zákona, na základe ktorej sa má po?et zákonodarcov zníži? z terajších 733 na 630.
Ak teda bude SPD “napredova?“ tak, ako dosia? a neurobí h?bkovú sebareflexiu, ve?mi ?ahko sa môže sta?, že tiež po?et sociálnych demokratov v Spolkovom sneme bude ?aleko menší ako terajších 207. I preto je zrejmé, že obavy niektorých z nich priamo úmerne narastajú s tým, aký pošramotený obraz nastavuje SPD zrkadlo po tohtoro?ných katastrofálnych volebných výsledkoch i prieskumoch verejnej mienky.
Zdroj feed teraz.sk
