Assange sa na stredajšom zasadnutí súdu nezú?astnil. Podobne ako v utorok sa totiž necítil dobre. Jeho manželka Stella Assangeová uviedla, že sa dostavi? chcel, ale nebol v dobrom stave. Dvojd?ové súdne pojednávanie sa tak prebehlo v Assangeovej neprítomnosti.
Sudcovia na záver pojednávania uviedli, že si na zváženie svojho verdiktu vezmú istý ?as. Nie je pritom jasné, ko?ko im rozhodovanie potrvá. Pod?a agentúry AP môže by? verdikt známy najskôr v marci.
Washington žiada o vydanie Assangea do USA za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých tajných dokumentov týkajúcich sa vojen v Afganistane a Iraku.
Assange sa proti vydaniu do USA bráni už viac než desa? rokov. Sedem rokov strávil na ve?vyslanectve Ekvádoru v Londýne, posledných pä? rokov v prísne stráženom britskom väzení Belmarsh.
Pred britským Najvyšším súdom ide o jeho zrejme posledné odvolanie, v posledných rokoch bol v súdnych rozhodnutiach neúspešný. Ak súd aj teraz rozhodne v jeho neprospech, do Spojených štátov môže by? vydaný v priebehu nieko?kých týžd?ov.
Jeho obhajca Edward Fitzgerald tvrdí, že Assangea súdia za „bežný novinársky postup získania a zverejnenia tajných informácií, ktoré boli pravdivé a ich zverejnenie bolo v zrejmom a dôležitom verejnom záujme“.
Právni zástupcovia vlády USA na pojednávaniach vyzývali sudcov Najvyššieho súdu, aby odmietli Assangeove argumenty z viacerých dôvodov.
Pod?a Clair Dobbinovej si zakladate? WikiLeaks „vyžiadal“ tajné americké spisy a zverejnil ich nevyberaným spôsobom bez redak?ných úprav. Pod?a nej išlo o bezprecedentné konanie, ktoré nemožno považova? za žurnalistiku a ktoré ohrozilo životy nevinných ?udí.
„Z dôkazov vyplýva, že od chvíle, ke? (Assange) založil WikiLeaks, sa snažil naverbova? osoby s prístupom k utajovaným informáciám. Spolupracoval s hackermi,“ dodala Dubinnová.
Assangeov obhajca Mark Summers naopak argumentoval, že v?aka aktivitám jeho mandanta sa podarilo odhali? štátom páchanú trestnú ?innos?.
Pred budovou Najvyššieho súdu aj v stredu protestovali jeho priaznivci s nápismi „Oslobo?te Juliana Assangea“ a skandovali „existuje len jedno rozhodnutie – nevydanie“.
V prípade neúspechu môže Assange požiada? Európsky súd pre ?udské práva (ES?P) o zastavenie extradície po?as prejednávania jeho prípadu. Kampa? proti jeho vydaniu podporujú ?udskoprávne aj novinárske organizácie na celom svete.
Jeho právni zástupcovia sa však obávajú, že kým ES?P stihne žiadosti vyhovie?, Assange by už na palube lietadla mohol smerova? do USA. Tam mu pod?a jeho zástancov hrozí až 175 rokov väzenia.
Ak by na tomto súdnom pojednávaní uspel, bude ma? ?alšiu šancu obháji? sa na londýnskom súde.
Ve?ké mediálne organizácie, obhajcova slobody tla?e ?i napríklad aj austrálsky parlament odcudzujú stíhanie Assangea na základe amerického zákona o špionáži z roku 1917, ktorý nikdy predtým nebol za zverejnenie tajných informácií použitý.
Americký prezident Joe Biden ?elí dlhotrvajúcemu tlaku doma aj zo zahrani?ia, aby stiahol 18 obvinení, ktoré vo?i Assangeovi vzniesli v americkom štáte Virgínia po?as funk?ného obdobia exprezidenta Donalda Trumpa.
Washington však na?alej trvá na obvineniach, pod?a ktorých Assange a ?alší ?udia spojení s WikiLeaks naverbovali hackerov a dohodli sa s nimi na „jednom z najrozsiahlejších vyzradení tajných informácií“ v histórii USA.
Zdroj feed teraz.sk
