Príbeh prvej diódy sa za?al odvíja? v roku 1752, ke? americký polyhistor Benjamin Franklin objavil elektrinu, no skuto?ný pokrok smerom k jej vzniku u?inil až o viac než sto rokov neskôr britský fyzik James Clerk Maxwell, ktorý v roku 1865 vyslovil predpoklad, že striedavý prúd dokáže vzduchom vysla? elektromagnetické vlny.
Trvalo ?alších 22 rokov, kým Maxwellov predpoklad experimentálne overil a potvrdil nemecký fyzik Heinrich Hertz. Iskrenie, ktoré vzniklo ako výsledok jeho pokusu, sa dnes už pokladá takmer za samozrejmos?, no koncom 19. storo?ia bolo významnou vedeckou udalos?ou. Maxwell po?as života pôsobil na rôznych univerzitách. Jedným z jeho žiakov bol aj Fleming, ktorý prejavoval živý záujem o elektrinu. Experimentoval s kohererom – jedným z prvých detektorov elektromagnetických v?n.
Koherer bol prvý prakticky použite?ný detektor, ktorým bolo možné zachyti? signály na ve?ké vzdialenosti. Používal sa napríklad aj v Marconiho telegrafoch, ktoré umož?ovali spo?ahlivú bezdrôtovú komunikáciu na stredné vzdialenosti. Marconi na sklonku 19. storo?ia, v roku 1896, navštívil Spojené krá?ovstvo, aby svoj vynález prakticky demonštroval. Fleming ním bol ohromený, preto onedlho k Marconimu nastúpil do zamestnania a spolo?ne sa usilovali pred?ži? vzdialenos?, na ktorú bolo možné bezdrôtovo komunikova? s cie?om preklanú? bezdrôtovou komunikáciou Atlantický oceán. Dosiahnu? sa ho podarilo 12. decembra 1901.
Najvä?ším problémom Marconiho zariadení bola nespo?ahlivos? kohererov. Tp sa podarilo vyrieši? vynálezom sú?iastky s dvoma elektródami vedúcej prúd iba jedným smerom – diódy. V minulosti sa tieto sú?iastky ozna?ovali množstvom výrazov – Flemingov ventil, (vákuová) elektrónka alebo elektrónová lampa. Nevyžarovali totiž iba vidite?né svetlo, ale aj elektróny.
Ako základ ich vzniku poslúžili Edisonove žiarovky tvorené rozžeraveným drôtom umiestneným vo vnútri vákuovej sklenenej banky. Diódy sa od nich odlišovali prítomnos?ou druhej elektródy s kladným nábojom (anódy) vo vnútri vákuovej banky. Anódu tvoril jeden alebo viacero plieškov prijímajúcich elektróny. Vysiela?om bola záporne nabitá elektróda (katóda) – drôt zohrievaný prechodom elektrického prúdu. Zvyšovanie jeho teploty spôsobovalo uvo??ovanie elektrónov – tento princíp fungovania sa nazýva tepelná emisia (termoemisia).
Prepúš?anie elektrického prúdu iba jedným smerom umožnilo rozvoj konverziu striedavého elektrického prúdu výhodného pri prenose elektriny na ve?ké vzdialenosti na jednosmerný prúd výhodného pre elektrotechnické zariadenia. Na základe Flemingových diód vznikli neskôr aj triódy, teda sú?iastky s tromi elektródami. Tretia elektróda mala podobu mriežky vloženej medzi katódu a anódu. Mierna zmena napätia mriežky umož?ovala regulova? množstvo elektrónov prechádzajúcich z katódy do anódy. Triódy preto umož?ujú zosil?ovanie prúdu prechádzajúceho medzi katódou a anódou a používajú sa v mnohých zariadeniach, okrem iného aj v zosil?ova?och pre elektrické gitary.
Postupný rozvoj vedy a techniky priniesol tiež zmeny diód. Objav polovodi?ov a postupná miniaturizácia umožnili výrazné zníženie spotreby energie, použitie vä?šieho množstva diód a vznik ich ?alších typov. Umožnilo to rozvoj nielen spotrebnej elektroniky ako sú, televízory, chladni?ky, po?íta?e, smartfóny alebo herné konzoly, ale aj nanotechnológií.
Fleming po?as aktívnej kariéry pôsobil nielen ako vedecký konzultant, ale vyu?oval aj na univerzite. Po odchode do dôchodku sa na?alej zaujímal o elektroniku a rôzne novinky, napríklad o televízory. Zomrel 18. apríla 1945 vo veku 95 rokov v anglickom meste Sidmouth.
Zdroj feed teraz.sk
