Ukončenie členstva Británie v eurobloku bolo na ostrovoch predmetom diskusií už jej vstupu do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) 1. januára 1973.
Už o dva roky neskôr sa uskutočnilo referendum. Všetky administratívne celky okrem súostroví Shetlandy a Vonkajšie Hebridy sa vyjadrili väčšinovým „áno“ – teda 67,2 percenta voličov sa vyslovilo za to, aby Spojené kráľovstvo zostalo v EHS.
História sa po štyroch desaťročiach opakovala. Konzervatívec David Cameron sľúbil v roku 2013 pred voľbami, že ak v nich jeho strana zvíťazí, iniciuje referendum o zotrvaní Britov v Európskej únii. V novembri 2015 zverejnil svoje požiadavky na reformu EÚ, o ktorých európski lídri rokovali 19. februára 2016. Deň nato vyhlásil premiér Cameron referendum a vyzval Britov, aby hlasovali za zotrvanie v Únii.
V referende, ktoré sa konalo 23. júna 2016, hlasovalo za vystúpenie z EÚ 51,9 percenta voličov, zotrvanie v Únii si želalo 48,1 percenta voličov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 71,8 percenta zo všetkých oprávnených voličov. Vzhľadom na výsledky referenda britský premiér David Cameron oznámil, že v októbri 2016 odstúpi z postu premiéra. Vo funkcii ho vystriedala Theresa Mayová.
Mayovej sa však nepodarilo dohodu o odchode vyjednanú s EÚ presadiť v britskom parlamente ani na tretíkrát, a tak po jej rezignácii sa premiérom stal bývalý starosta Londýna, minister zahraničných vecí a popredná osobnosť kampane za brexit Boris Johnson.
Počas takmer štyroch rokov od vyhlásenia výsledkov referenda sa v Británii nielen vymenili traja premiéri, ale konali sa aj dvoje parlamentné voľby. Konzervatívci v oboch zvíťazili. V predčasných voľbách v decembri 2019 dokonca s obrovskou prevahou, a teda zástancom brexitu už prakticky nič nestálo v ceste.
Prvým februárovým dňom 2020 sa začalo 11-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého pre Britániu aj naďalej platili európske pravidlá, no nemuseli už prispievať do rozpočtu EÚ.
Zdroj feed teraz.sk
