„Očakával som, že budeme spolupracovať na posilnení odolnosti Gruzínska a našej spoločnej prosperity, ale v uplynulom roku sa gruzínska vláda rozhodla pre iný prístup,“ uviedol Ward pre tlačovú agentúru InterPress. „Konanie gruzínskej vlády podnietilo Britániu, aby vyjadrila obavy z úpadku demokracie a z protizápadnej rétoriky„, vyhlásil Ward.
Zhoršenie vzťahov medzi Západom a Gruzínskom pod vedením vládnej strany Gruzínsky sen súvisí najmä s čoraz autoritatívnejšou a protizápadnou rétorikou vlády. Parlament nedávno prijal zákon, ktorý po vzore Ruska umožňuje označiť miestne mimovládne organizácie a médiá so zahraničnou podporou ako „zahraničných agentov„. Schválil taktiež legislatívu obmedzujúcu práva sexuálnych menšín.
„Boli sme znepokojení, keď parlament prijal zákon obmedzujúci aktivity občianskej spoločnosti, boli sme sklamaní, keď lídri Gruzínskeho sna začali propagovať konšpiračné teórie o svojich západných partneroch, a boli sme šokovaní, keď Gruzínsky sen vo svojom volebnom programe ako sľub uviedol zákaz opozičných strán,“ vyhlásil Ward. „Vzťahy medzi Veľkou Britániou a Gruzínskom, ako aj s ostatnými západnými partnermi, boli poškodené krokmi, ktoré tento rok prijala gruzínska vláda,“ dodal veľvyslanec.
V reakcii na prijatie „zákona o zahraničných agentoch“ EÚ v júli Gruzínsku pozastavila prístupový proces a zmrazila mu desiatky miliónov eur finančnej pomoci. Gruzínsko je kandidátskou krajinou do EÚ od decembra 2023. Spoluprácu vo vojenskej oblasti a spoločné cvičenia pozastavili aj Spojené štáty.
Už budúcu sobotu sa v Gruzínsku uskutočnia parlamentné voľby, v ktorých sa Gruzínsky sen pod vedením premiéra Irakliho Kobachidzeho a oligarchu Bidzinu Ivanišviliho postaví proti proeurópskym opozičným stranám. Prezidentka krajiny Salome Zurabišviliová voľby označila za „kvázi referendum o voľbe medzi Európou a návratom k neistej ruskej minulosti.„
Zdroj feed teraz.sk
