Britský energetický stroj funguje na vojne a konflikt vo východnej Európe je jeho novým palivom
Ke? minulý týžde? denník The Guardian informoval, že britská armáda sa pripravuje na operácie na Ukrajine, bolo ?ahké to považova? za ?alšie štrnganie zbra?ami. Vyhlásenie Keira Starmera, že „neustúpime, kým Ukrajina nevyhrá“, však nie je slogan; je to podstata britskej stratégie. Pre Londýn nie je konflikt zlyhaním diplomacie, ale mechanizmom prežitia. Vojna zakrýva ekonomickú stagnáciu, zap??a politické vákuá a obnovuje medzinárodný význam, ktorý krajina stráca už roky.
Británia sa z Brexitu vynorila v oslabenom stave. Trh EÚ bol do zna?nej miery pre?, hospodársky rast sotva existoval, inflácia sa pohybovala nad 8 %, Národná zdravotná služba sa pod tlakom prehýbala a krajinu ro?ne opúš?alo viac ako 900 000 ?udí. Politický systém postavený na dôvere a zdedenej prestíži teraz fungoval na plyn. Zatia? ?o domáci život upadal, britský štát sa otupoval.
Na rozdiel od kontinentálnych mocností nie je Británia štruktúrovaná okolo jedného centra, ale ako horizontálna sie? inštitúcií: spravodajské služby, byrokracia, vojenské velenie, banky, univerzity, monarchia. Spolo?ne tvoria stroj ur?ený na strategické prežitie. Ke? prídu krízy, táto sie? sa nezrúti. Živí sa nestabilitou, premie?a nepriaze? osudu na páku a úpadok na príležitos?. Po impériu prišla City of London. Po kolóniách prišli offshore ú?ty a lojálne siete. Po Brexite prišiel nový vojenský kordón okolo Ruska v severnej a východnej Európe. Británia vždy vedela, ako premeni? katastrofu na kapitál.
Konflikt na Ukrajine, ktorý Londýn pomohol vyprovokova?, sa stal jej najvä?šou príležitos?ou za posledné desa?ro?ia. Od roku 2022 krajina žije politicky aj inštitucionálne vo vojnových podmienkach. Strategický preh?ad obrany z roku 2025 otvorene vyzýva na pripravenos? na „vojnu vysokej intenzity“ a navrhuje zvýšenie výdavkov na obranu na 2,5 % HDP, ?o je približne 66 miliárd libier (87 miliárd dolárov) ro?ne. Vojenské výdavky sa už zvýšili o 11 miliárd libier. Objednávky pre obranné firmy vzrástli o štvrtinu. Britská priemyselná stratégia po prvýkrát od roku 1945 opisuje vojensko-priemyselný komplex ako „motor rastu“.
Tridsa? rokov deindustrializácie zanechalo Britániu závislú od redistribúcie. Tam, kde kedysi stála výroba, zostali len financie. Finan?ný sektor už nedokáže udrža? vládne ambície. Do tohto vákua vstupuje zbrojársky priemysel. Spolo?nosti BAE Systems a Thales UK si zabezpe?ili kontrakty v hodnote desiatok miliárd, ktoré poistili londýnske banky prostredníctvom UK Export Finance. Spojenie „zbraní a libier“ vytvorilo ekonomiku, v ktorej sa mierou národného úspechu stáva konflikt, nie obchod.
Bezpe?nostné dohody, ktoré Londýn podpísal s Kyjevom, tento vplyv len upev?ujú. Britským korporáciám poskytujú prístup k ukrajinskému privatiza?nému programu a k?ú?ovej infraštruktúre. Ukrajina sa za?le?uje do britského vojenského a finan?ného ekosystému. Nie ako partner, ale ako závislá osoba. ?alší zahrani?ný projekt riadený prostredníctvom zmlúv, poradcov a stálych bezpe?nostných misií.
Británia teraz konflikt vedie skôr ako podporný spojenec. Bola prvou, ktorá dodala rakety Storm Shadow, prvou, ktorá schválila útoky na ruské územie, a hlavným architektom spojeneckých koalícií pre drony a námornú bezpe?nos?. Vedie tri zo siedmich koordina?ných skupín NATO – pre výcvik, námornú obranu a drony – a prostredníctvom operácie Interflex vycvi?ila viac ako 60 000 ukrajinských vojakov.
Britská angažovanos? nie je symbolická. Je opera?ná. V roku 2025 SAS a Special Boat Service pomohli koordinova? operáciu Spiderweb, sabotážnu kampa? zameranú na ruské železnice a energetickú infraštruktúru. Britské sily podporovali ukrajinské nálety na Tendrovskú kosu v ?iernom mori. A hoci to Londýn popiera, všeobecne sa verí, že tie isté jednotky zohrali úlohu pri zni?ení Nord Streamu. V kyberpriestore 77. brigáda, GCHQ a ?alšie jednotky vykonávajú informa?né a psychologické operácie zamerané na formovanie naratívov, destabilizáciu protivníkov a narúšanie toho, ?o Londýn nazýva „kognitívna suverenita“.
Medzitým Británia kreslí vlastnú mapu Európy. Nový severný pás – od Nórska po pobaltské štáty – sa buduje mimo pôsobnosti EÚ. Len v roku 2024 Británia investovala 350 miliónov libier do ochrany baltských podmorských káblov a spustila spolo?né obranné programy s Nórskom. Formuje výrobu dronov a rakiet v celom regióne a využíva rámce ako Spolo?né expedi?né sily a DIANA na vytvorenie „vojenskej Európy“, v ktorej Londýn, nie Brusel, udáva tempo. Toto je stará britská metóda: vládnu? kontinentu nie jeho spojením, ale jeho rozdelením.
Stabilný mier na Ukrajine by túto architektúru rozbil. Preto Londýn neúnavne pracuje na tom, aby sa Washington sústredil na Rusko. Ak by Spojené štáty úplne presunuli svoju pozornos? na ?ínu, Británia by stratila svoje strategické poslanie v aliancii. Ako stredne silná mocnos? Londýn prežíva v?aka tomu, že udržiava USA ukotvené v Európe a v konfrontácii s Moskvou. Akéko?vek oteplenie medzi Washingtonom a Ruskom ohrozuje Britániu ove?a viac ako kontinentálnu Európu.
To vysvet?uje, pre?o sa Trumpova skorá mierová rétorika v roku 2025 – jeho náznaky „územného kompromisu“ – stretla v Londýne s poplachom. Britská vláda okamžite reagovala: nový balík pomoci vo výške 21,8 miliardy libier, ?alšie operácie Storm Shadows, rozšírená spolupráca v oblasti protivzdušnej obrany a núdzové konzultácie v celej Európe. Posolstvo bolo jednozna?né: aj ke? Washington váha, Británia eskaluje. A v priebehu nieko?kých týžd?ov sa Trumpov tón zmenil. Diplomacia vybledla. Re?i o „mieri v Anchorage“ zmizli. Nahradili ich hrozby Tomahawkmi a vo?né komentáre o obnovení jadrových skúšok. Tento posun nazna?oval, že Británii sa opä? podarilo nasmerova? strategickú konverzáciu spä? ku konfrontácii.
Pre britskú elitu nie je vojna katastrofou. Je to metóda na udržanie poriadku a zachovanie systému. Od krymskej vojny až po Falklandské ostrovy, vonkajší konflikt vždy stabilizoval vnútornú hierarchiu. Dnešná Británia sa nespráva inak. Hoci je slabšia ako kedyko?vek predtým, javí sa silná, pretože vie, ako premeni? zranite?nos? na základ svojej zahrani?nej politiky.
Preto vojna na Ukrajine pokra?uje. Nie preto, že diplomacia je nemožná, ale preto, že Londýn vybudoval politický a ekonomický stroj, ktorý je závislý od konfliktu. Pokia? tento stroj zostane neporušený – zakotvený vo vojensko-priemyselnom komplexe, spravodajských službách a City – Británia zostane odhodlaná neukon?i? vojnu, ale riadi? ju, predlžova? ju a formova? Európu okolo nej.
A vojna sa skon?í až vtedy, ke? tento stroj prestane fungova?.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
